zúrivé šteniatko

[zopz]

je to MYTH.
nieco sa dedi.ale vacsina je vybudovana pocas zivota jedinca. aj s geneticky potencionalneho dobraka sa moze stat vplyvom okolnosti uplny maniodepresivnycholeroneuroticky maniak s chutou zabit vsetkych..

Idea zodpovedny je vsak vzdy clovek. keby rastol len medzi psami .tak sa k takemu stavu nikdy nemoze dostat. bud by skoncil svoje zivotne funkcie alebo by sa zopsil a zacal respektovat psie alimentarne.

----Konkretne ta moja pitbulka vyrastala v svorke a po cely cas som si nevsumla ze by ju co len zastrasovali dospelaci. Povedala by som, ze vyrastala ako milovane steniatko ci uz ludmi alebo psami, lebo mala hravu povahu. Viem, ze v hrach sa postupne formuje kto je nadriadeny a kto podriadeny jedinec, najma ked sa jedna o dospelho psa a mladeho psa.
Napriek tomu - vychova - mi nedava odpoved na otazku, preco zrazu napadla sucku co sa s nou hravala od mala. Jedine ze v behu pocas hry, ked sa nahanali jej v hlave preplo - Korist a dalej uz jednala inak.

Suhlasim , ze ista tvrdohlavost a zatatost tohto plemena spolu s mocnymi celustami z nich robi aj nebezpecnych jedincov , preto by mali patrit len do skusenych ruk.

[rea]

Rea, ja som mal na mysli tých skutočne problémových psov. Tí labíci, čo o nich píšeš, sú podľa mňa absolútne bezproblémoví a "problémy" ktoré s nimi majitelia majú sú nešťastím pre samotných psov. A presne ako píšeš, čo by znalí za ne dali... Ten príspevok som dal len ako na doplnenie Tvojho, nič viac. Vieš, preto sa pýtam, čo si ľudia pod termínom "povaha" predstavujú, lebo napr. u NO keď má pes dobré kúsačky, ľudia hneď vravia - ten má dobrú povahu... A pritom je to len maličká časť jeho obrazu a ten pes môže (ale aj nemusí) mať omnoho závažnejšie defekty... Plyšáci - veru tak a bolo by aj omnoho menej nešťastných psov i ľudí...

Veď len dopĺňame, ale tých príkladov je toľko, že by sme sa nadopĺňali... Len sa mi ježia vlasy, keď majitelia zdravého psa označia za problémového a ešte tomu aj veria. No a keď naozaj je nejaký ten problém, no, o tom sa už radšej ani nerozpisujem... Len ide o to, že ľudia vytvárajú problémy sami len vďaka nevedomosti a niektorí chovatelia k tomu prispievajú.

[rea]

rea
"problematicki" v akom zmysle?
zopar takych "neplysakovych: osobne poznam, majitelia su z nich na nervy, ale psy su povahovo stale ok - len su priserne hyper a castokrat v domacnosti destruktivni z nedostatku aktivity. No pokial sa im ludia zacnu venovat su ok, je po probleme
Coraz castejsie vsak pocuvam, a to nielen u nas, o vyslovene neznasanlivych labradoroch s agresivnymi prejavmi - a tam sa mi uz tak uplne nezda, ze by to bola len zalezitost nedostatku primeranej aktivity. ale istych povahovych predispozicii - aspon v takom duchu som pocula vyjadrit sa niektorych chovatelov a majitelov. Neviem. Aka je tvoja skusenost?

Tí neznášanliví a problémoví labradori, s ktorými som sa stretla ja osobne, boli väčšinou problémoví kvôli tomu, že majitelia ich neusmerňovali. Večné problémy so skákaním, hryzením rúk, kradnutím a ničením rôznych predmetov, jedna fenka dokonca bola schopná ukradnúť naštartovanú motorovú pílu(zas čo by za to niektorí dali). Oni labradori majú naozaj vysokú schopnosť sa učiť, sú hrozne vnímaví a ak majiteľ nestíha, obráti sa to proti nemu. Neučia ho oni, učí sa sám. Aj keď môžem napísať, že povahy idú smerom, ktorým by nemali, stále vidím problém viac v ľuďoch, ako v psoch. Veľký problém je, že sa rieši až okolo roka a pol veku psa a niektoré návyky sú veľmi silné a bohužiaľ treba použiť podnety, ktoré už sú otročinou majiteľa a veľkým zlomom pre psa. Veľakrát by som aj ja majiteľovi poradila dať psa niekomu, kto jeho pschopnosti využije, keby som vedela o niekom, kto si vezme síce žiadane aktívneho, ale neusmerneného 1,5 ročného psa.
S agresivitou labradorov voči psom by som videla problém tiež skôr v tom, že sa ľudia spoľahnú na to, že v charaktristike je ku psom znášanlivý, ale to neznamená, že znesie všetko aj od psov s chorou komunikáciou.

[Nils]

[
Neviem, ci som spravne pochopila otazku, ale podla mna je dost rozdiel, ci je svorka zmiesana alebo homogenna.quote]

Aj podľa mňa je to rozdiel. Po prvé preto, že si homogénne (jednoplemenné) svorky neviem v reále predstaviť, snáď len u nejakého chovateľa, ale zo skúsenosti viem, že ani on si nemôže dovoliť pustiť všetky zvieratá "dokopy". Psi sa ešte dokážu utriasť voči agresorom väčšou submisivitou, so sukami je to horšie. Ak sa pochytia a vážne sa pobijú, tam to už hraničí so zabitím tej slabšej. A k víťazovi sa pridáva zvyšok svorky, takže osud takejto suky je v podstate jasný. Možno sú si toho vedomé a preto aj ten prvopočiatočný boj je agresívny a ide do tuhého. Lenže tie suky v danej svorke budú už navždy problémové.
Po druhé preto, lebo výrazové prostriedky (pohyby, mimika, postoje, zvuky, atď.) nemá každé plemeno ani nieže rovnaké, ako u niektorých plemien sa vývojom niektoré formy stratili. Ak by som to vyjadril povedzme : stretnutie psov má povedzme 10 "figúr", sú plemená ktoré ich ovládajú všetky a sú plemená, u ktorých chýbajú 2, u niektorých 5. Všimnite si to pri stretnutí dvoch psov... A čím asi prešľachtenejšie plemeno, tým sa toho tratí viac, na rozdiel od primitívnych (to nie je urážka!) plemien. Jednoducho tí psi si nerozumejú, lebo niektoré fázy vzájomnej komunikácie jednoducho vymizli. A potom nastupuje to, čo zase hovoríš : niektoré sa to vo vzájomnej komunikácii naučia v priamom kontakte reagovať, niektoré (väčšinou neurotickejšie jedince) nie a to sú potom skratovky a ďalšie správanie voliace "menšiu cestu odporu".

k homogénnym svorkám - poznám také z osobnej skúsenosti u NO - a môžem z mnohých prípadov potvrdiť, že ich akceptácia iného plemena/predovšetkým krátkosrsťákov/ oproti druhým nemcom bola podstatne menšia. Takže ak som ja so svojim nemcom prišiel medzi čisto nemeckú svorku - k akceptácii sparvidla došlo vždy. Pri pitoch, či Rtw/čo som zažil/ k tomu v podstate nedošlo. Dominantní jedinci zo svorky sa sústavne pokúšali napádať "cudzinca" a zvyšok svorky - ako si povedal - v závese. Napr. jednu suku AST zdrapila suka No za nohu, prevrátila horeznak - tu dohrmeli ďalšie dva NO a začali sa o ňu preťahovať ako o kus handry...a to napriek tomu, že predtým pol hodinu nekonfliktne pobehovali spolu...

u nehomogénnych svoriek je to niečo iné - psy ako keby boli zvyknuté na rozmanitosť - aj keď aj s terajším psom/pitom/ zažívam u NO niečo podobné - posledne na cvičáku ho napádal tento potkan


pritom, môj o neho nejavil záujem a snažil sa mu vyhnúť - skončilo to tým, že No už s vervou začal hrýzť a vtedy sa mu môj drobec postavil - vnútrodruhovka ako vyšitá - a už mu visel na hrdle - hneď sme zakročili-zomlelo sa to za pár sekúnd - fakt by som nechcel prebudiť v psovi diablika/možno je to fakt, že v ňom drieme/...
nikdy predtým som totiž pita nemal - len NO a Boxera a naozaj je to úplne iné...takže sa mi niekdy zdá, že s novým plemenom začínam v mnohých veciach úplne od začiatku - len niektoré princípy výchovy a výcviku platia podľa mňa všeobecne - osobitosti plemena a konkrétneho jedinca však pritom nemožno ignorovať...

nechcel som písať nejaké hlboké myšlienky, len vychádzam z konkrétnych skúseností a pozorovaní

[Nils]

ešte doplním, že viaceré NO/najmä v skupine/ sa k môjmu pitovi správajú dosť odmietavo až ostražito oproti napr. iným pitom, ast, bandogom...

[Van]

Pes zdedí povahu a tá niekedy bohužiaľ prekračuje možnosti a schopnosti človeka, aby ju mohol usmerniť. Potom je poruke argument, že ten pes sa s tým narodil, to prizná človek ľahšie, ako to, že na psa jednoducho nestačil. Niekedy vyžaduje povaha a správanie psa také opatrenia pre usmernenie, že naozaj nie každý na to má možnosti a je ochotný tomu obetovať to, čo by bolo treba.

Dovolil by som si (z môjho pohľadu) trochu poopraviť termín "povaha", resp. sa opýtať, čo si kto pod tým predstavuje? V tomto kontexte by som skôr hovoril o problémoch psychiky a defektnej CNS - hlavne čo sa týka analýzy konkrétneho vnemu. Rovnako to môže byť aj v samých počiatkoch neriešená forma zlozvyku (resp. zlej životnej skúsenosti, na ktorej reakciu si zviera vytvorilo pre neho optimálnu odpoveď), ktorá opakovaním prešla do veľmi agresívnej podoby. Rea, tragédiou je to, keď si laik, či nováčik vyberie povahovo nie celkom ustálené plemeno a nie je ochotný pracovať na ňom, ale nechá ho ako samorasta. No a potom sa diví, že celá rodina sedí hodinu na skrini... To je to, o čom hovoríš, že ľahšie sa potom priznáva to, že pes mal "zlých predkov" a dedil... Ale celkom tak by som nevylúčil ani istý faktor dedivosti - sú predsa len v rámci plemena istí jedinci (či vetvy), kde je tento problém častejší. Mnoho však skutočne záleží na výchove a majiteľovi, ktorý vie správanie sa psa skorigovať do prijateľnej formy a spôsobu. Psích magorov (ak vylúčime ochorenia - napr. mozgové nádory) však je minimum a tam pri nich treba už potom naozaj zvažovať, či radšej ich púť neukončiť. A ešte snáď jedna poznámočka - ovplyvňovanie chovania jedinca svorkou - aj dvaja psy sú už svorka! Rovnako ako je minisvorkou aj pes a psovod, prípadne pes a členovia rodiny. Tu je najčastejší problém v neporozumení a "tvorbe" domáceho teroristu...

prepac, ze pisem takto, ale nechcem verejne uvadzat nejake mena a kedze flatov je ako safranu, stacilo by mesto a mnohi by vedeli o kom hovorim,...ta pani co som spominala ma flata. Nie je to jej prvy pes, je z BB a robi s nim zachranarcinu...ten pes bude mat na jar 5 rokov a Iveta vravela, ze ma s nim problem od mala, uz sa naucili spolu fungovat, ale ze skusala vsetky sposoby a rady ako to z neho dostat a neslo to. Matka toho psa je od mojho chovatela, ked som sa ho na to pytala, povedal, ze majitel krycieho psa vtedy zatajil povahu a kedze flati boli v cr len na zaciatku, nevedel to ani poradca chovu. Vsetky dedi su ostrejsie a on odporucil nepustat ich do chovu, niektori majitelia to aj tak spravili a prejavuje sa to najma na vnukoch toho psa. Vela z nich je problematickych. Myslis, ze toto vazne moze byt dedicne a ak ano, do ktorej linie podla teba sa to moze vyskytovat? Ak sa ti tie otazky zdaju moc blbe, ospravedlnujem sa, ale na niektore veci ma kazdy clovek iny nazor a ja si ten svoj zatial len tvorim pytam sa najma preto, ze mam tu v BA mladu fenku, z tej istej linie...ale o generaciu dalej...a majitelia maju tiez trochu problem...

[Van]

S agresivitou labradorov voči psom by som videla problém tiež skôr v tom, že sa ľudia spoľahnú na to, že v charaktristike je ku psom znášanlivý, ale to neznamená, že znesie všetko aj od psov s chorou komunikáciou.

a potom to skonci tak, ze pes uz z dialky sa zakrada prikrceny s chvostom hore a vyslovene nie priatelsky, hoci ten druhy pes ho este vobec nevidi,lebo sa venuje comusi inemu...

[Zolo]

[quote="Nils"][

k homogénnym svorkám - poznám také z osobnej skúsenosti u NO - a môžem z mnohých prípadov potvrdiť, že ich akceptácia iného plemena/predovšetkým krátkosrsťákov/ oproti druhým nemcom bola podstatne menšia. Takže ak som ja so svojim nemcom prišiel medzi čisto nemeckú svorku - k akceptácii sparvidla došlo vždy. Pri pitoch, či Rtw/čo som zažil/ k tomu v podstate nedošlo. Dominantní jedinci zo svorky sa sústavne pokúšali napádať "cudzinca" a zvyšok svorky - ako si povedal - v závese. Napr. jednu suku AST zdrapila suka No za nohu, prevrátila horeznak - tu dohrmeli ďalšie dva NO a začali sa o ňu preťahovať ako o kus handry...a to napriek tomu, že predtým pol hodinu nekonfliktne pobehovali spolu...
Vieš, teraz ide o to, či je to svorka permanentná (u jedného chovateľa), alebo či náhodná "socializačná" pred, či po výcviku. Ak je to prvý prípad - potom je začlenenie nového člena do svorky otázkou toho "pravého" okamihu a isto pod dozorom. Ak sa jedná o druhý prípad, je to aj o tom, aké zreteľné "signály" dokáže pes vydávať. Istú rolu tu hrajú aj sympatie a antipatie, či akú skúsenosť majú jednotliví psi danej svorky s prichádzajúcim plemenom. No a v neposlednej miere ide aj o to, ako si poznajú psovodi svojich psov a dokážu predvídavo, či represívne zasiahnuť. Najhoršie je to, keď majiteľ psa nerieši okamžite toho svojho, ale všetkých naokolo

u nehomogénnych svoriek je to niečo iné - psy ako keby boli zvyknuté na rozmanitosť - aj keď aj s terajším psom/pitom/ zažívam u NO niečo podobné -
Je to aj o tom, čo nedávno písala Rea - do akej miery psi rozumejú signálom druhej strany. A opäť - psi v spoločnej svorke sa chovajú odlišne od toho, ako sa chovajú so psovodom. Tu platí skôr, že : zlé príklady tiahnu... Každopádne je chybou, keď sa na takéto správanie sa psa nezameria psovod smerom k odstraňovaniu, ale snaží sa psa v budúcnosti od psov izolovať. Len posilňuje negatívny efekt.

posledne na cvičáku ho napádal tento potkan

pritom, môj o neho nejavil záujem a snažil sa mu vyhnúť - skončilo to tým, že No už s vervou začal hrýzť a vtedy sa mu môj drobec postavil - vnútrodruhovka ako vyšitá - a už mu visel na hrdle - hneď sme zakročili-zomlelo sa to za pár sekúnd - fakt by som nechcel prebudiť v psovi diablika/možno je to fakt, že v ňom drieme/...
Roman nebude mať radosť z toho potkana... Aj ten pes je vo veku, keď skúša. Neboj, v nedeľu som si všimol, že do psa, ktorý sa mu postavil to už viac neskúšal. Ale iste si treba isté pravidá hry dohodnúť vopred...

nikdy predtým som totiž pita nemal - len NO a Boxera a naozaj je to úplne iné...takže sa mi niekdy zdá, že s novým plemenom začínam v mnohých veciach úplne od začiatku - len niektoré princípy výchovy a výcviku platia podľa mňa všeobecne - osobitosti plemena a konkrétneho jedinca však pritom nemožno ignorovať...
Nils, hovorí sa že všetci psi sú v podstate rovnakí a zároveň je každý iný. Ale súhlasím, ak si celoživotne "jednoplemenný" majiteľ zaobstará iné plemeno, vidí rozdiely a môže sa veľa naučiť a pochopiť. Len tým "jednoplemenným" to nevysvetlíš, že o veľa prichádzajú...

[/b]

[DKo]

Van, nik nepopiera, že povaha nededí, napr. aj ja som z veľkej časti cholerik. Vďaka tomu, že so psom žiješ a vidíš kam sa uberá, môžeš to korigovať, zvyčajne úspešne, ak chceš a vieš. Univerzálny návod neexistuje a jedinné univerzum je citlivom prístupe, napr. nežiadúcu činnosť treba zaraziť razantne, ale s citom.

[DKo]

u CsV je socializacne obdobie mimoriadne dolezite , a chyby v tomto sa napravaju ovela tazsie ako u inych plemien (preto je prave medzi CsV tolko nezvladnutych, tzv. problemovych psov)

všimni si čo napísala Rea o LR

[Amaguk]

u CsV je socializacne obdobie mimoriadne dolezite , a chyby v tomto sa napravaju ovela tazsie ako u inych plemien (preto je prave medzi CsV tolko nezvladnutych, tzv. problemovych psov)

všimni si čo napísala Rea o LR

Dusko, to, co rea pisala nijako to nevyvracia ani nevylucuje, co som pisala ja, v podstate sa navzajom doplnaju
neviem, ako si to myslel, ked si vypichol prave tuto vetu, ale ak to mam brat, ze sa mi snazis ukazat ze nemam pravdu, tak sa chod spytat ludi, ktori CsV chovaju, co ti povedia oni. ked neveris mne, mozno ta presvedcia ini. Toto info som si nevymyslela.
CsV nie je LR, to je dufam jasne aj tebe. Chod sa spytat Ruda Desenskeho, preco ma Ovcaroch na prevychovu alebo v mikroazyle, tolko nezvladnutych CsV, ma ich tam najviac zo vsetkych psov a su naozaj seriozne nebezpecni. A pritom CsV ani nie je na rozdiel od LR modne plemeno, ktore si zadovazuje pomaly naozaj kazdy

[Zolo]

[quote="Van prepac, ze pisem takto, ale nechcem verejne uvadzat nejake mena a kedze flatov je ako safranu, stacilo by mesto a mnohi by vedeli o kom hovorim,...ta pani co som spominala ma flata. Nie je to jej prvy pes, je z BB a robi s nim zachranarcinu...ten pes bude mat na jar 5 rokov a Iveta vravela, ze ma s nim problem od mala, uz sa naucili spolu fungovat, ale ze skusala vsetky sposoby a rady ako to z neho dostat a neslo to. Matka toho psa je od mojho chovatela, ked som sa ho na to pytala, povedal, ze majitel krycieho psa vtedy zatajil povahu a kedze flati boli v cr len na zaciatku, nevedel to ani poradca chovu. Vsetky dedi su ostrejsie a on odporucil nepustat ich do chovu, niektori majitelia to aj tak spravili a prejavuje sa to najma na vnukoch toho psa. Vela z nich je problematickych. Myslis, ze toto vazne moze byt dedicne a ak ano, do ktorej linie podla teba sa to moze vyskytovat? Ak sa ti tie otazky zdaju moc blbe, ospravedlnujem sa, ale na niektore veci ma kazdy clovek iny nazor a ja si ten svoj zatial len tvorim pytam sa najma preto, ze mam tu v BA mladu fenku, z tej istej linie...ale o generaciu dalej...a majitelia maju tiez trochu problem...[/quote]
Van, konkrétne - každý pes je iný a i keď pani má skúsenosti s viacerými psami, je otázka, do akej miery a rozsahu a nakoľko je flexibilná v ich používaní. Pokiaľ cvičí "záchranárčinu" je aj otázko skúseností inštruktorov na danom cvičáku aby ju usmernili, alebo poradili. Ale toto neposudzujem, nepoznám okolnosti. Ale je na zamyslenie, ak hovorí, že to z neho nešla dostať od mala. Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko... je pravdivé. Ak je to v psovi zažraté a umocnené (naviac posilnené ešte niečim iným), u 5 ročného psa to istý problém je.
Vieš, chyba pri uchovňovaní (ak nejde dokonca o podvod) sa stať môže, otázka je, čo pri uchovňovaní jeho potomkov robí bonitačná komisia... Ale už je ako je. Ja Ti o mechanizme dedičnosti tohto problému veľa nepoviem, lebo ho nepoznám (ale ani nemám vedomosť, žeby sa to konkrétne niekde rozoberalo). Isté je, že na tvorbe CNS sa gény podieľajú. Podieľjú sa napríklad na rýchlosti, sile a uhasínaní vzruchov. Lenže toto je len jedna stránka formovania sa prejavov psa. V hre je ale aj kopa iných, o ktorých pri týchto psoch konkrétne nič nevieme. Ja snáď z toho, čo hovoríš, že sa to prejavuje na vnukoch, by som istý genetický podiel usudzoval, hlavne pre dedičnosť do kríža. Ak niečo vieš, v tomto prípade konkrétne o dcérach po tomto psovi. Existujú totiž isté veci, ktoré sa prenášajú z matiek na synov a z otcov na dcéry. A ak ide o takéto "obskočenie" F1, potom tí vnuci sú namieste. To, či takéto zvieratá do chovu patria, alebo nie vzhľadom na štandard plemena ja neviem. To si musí klub riešiť, najlepšie triezvo a s rozumom, sám. Aby sa kvôli eliminácii jednej nectnosti nepopsuli aj ďalšie, v konečnom dôsledku horšie. Existuje predsa mechanizmu obmedzenia krytí a vyhodnocovanie potomstva... Neviem, prečo si myslíš, že by mi Tvoje otázky mali pripadať blbé. Vôbec nie.

[DKo]

Chod sa spytat Ruda Desenskeho, preco ma Ovcaroch na prevychovu alebo v mikroazyle, tolko nezvladnutych CsV, ma ich tam najviac zo vsetkych psov a su naozaj seriozne nebezpecni.

Gukulička, odhadujem, že je do nich zaľúbený
Ja som si s jedným "dodrbaným" ČsV požil 18 rokov. Nezabudnutelný pes a chvíľu trvalo, kým sa moja mama nechala presvedčiť na iného potom ako náš Dunčo odišiel do večných lovíšť.

[...repr^zent]

Zaujimave je, ze pri komunikacii s NO mame problemy aj my. Prakticky okamzite by zacala mela. Pripada mi to ako nejaka druhova nenavist.
Je jedno, ci je NO nekonfliktny. Pritom k akemukolvek boju nikdy nedoslo, zatial sa mi celkom uspesne dari tomu predchadzat, ale zbada vlciakoviteho a jezko na chrbte..je to obojstranne.
Mno mozno sme nemali zatial stastie.

Inac z minisvorky 3 pitov pochadza moj krpec, sefuje najstarsia fena a bez problemov, mam dokonca dojem, ze clenom svorky je asi aj 5-7 domacich maciek, obtieraju sa pitom o nohy.
Pritom k cudzim ludom su plache, zdrhaju.

Na dedicnosti IMHO nieco musi byt, lebo z vrhu 6ks boli dvaja totalne agresivny uz v 4-8 tyzdnoch, len co vyliezli z pelecha. Tusim v 12 tyzdnoch sa dorafali do krvi, vsetci ostatny uz boli prec, skoncili na antibiotikach..
Ja som si vybral prieskumnika.

[Amaguk]

DKo
ako vyvracia reine tvrdenie, to, co som napisala ja