zúrivé šteniatko

[Zolo]

[

no a pomože to? že vraj komár dokáže poštípať aj cez sklo... nie že niekto príde k úrazu....

Fraga, tak taký sosák by chcel mať isto aj Nils..

[Fraga]

Máš na mysli na štýl Vladimíra Iljiča? Ešte vydrž...
Ostatné OK.

horné s dolným dokopy

večerná dávka smiechu vždy pomôže je od admina sebecké ak neodomkne...

[zopz]

Mala som raz doma jednu sucku pitbula, myslim, ze bola trochu reznuta a moja skusenost s nou:

mala asi 4 mesiace pri prichode, zboznovala u mna najma silnych a velkych psov. Kamarazila sa so vsetkymi - malymi aj velkymi. Preslo prve haranie a raz pri nahanacke s kamoskou od detstva ju zrazu v hre zacala vazne trhat za siju . Ako peses krv ni je voda - u nej akoby sa vtedy zobudili ziskane geny, zrejme po agresivnom rodicovi a od tej doby sa zasadne zmenila voci osttanym psom. Musela byt oddelovana, nastastie sa potom uz velmi rychlo umiestnila do ciech perfektnej rodine.

Moja zasada je, ze tieto plemena ani ich krizencov sem zasadne neberiem, ona bolaa vynimka len za to, ze prisla ako stena.

Z praxe este v Ba - nikdy sme v utulku nemali psov tejto rasy agresivnych na ludi. Naopak, ludi neskutocne milovali. Je to velka skoda, ze sa tak Zneschlachtili voci psom. Boli a su ich tam stale desiatky a je velky problem s ich umiestnovanim, lebo majitelia sa vyberaju vyraznejsie nez pri ostatnych psoch. Myslim, ze medzi nimi boli aj taki co sa pouzivali na zapasy - sama jazva. Jedna sucka bola vyhodena v kontajneri - vychudnuta na kost, dobita, stare jazvy na hlave a vsade po tele, ceciky ovisnute, bolo vidno, ze stale kotila. V koterci potom stravila dlhe tyzdne utisnuta do rohu a stocena do klbka. Ked sa po dlhom case umiestnila a po roku ju prisli ukazat, ani by sme ju nespoznali. Dobre zivena, spokojna a vesela, ziadna agresia na psov, iba strach z agresivnejsich v nej zostal. Dodnes mi su zahadou tie jazvy, kedze o psich bojoc moc neviem. Ci na nej trenovali mladych psov alebo co?

[Zolo]

[quote="zopz"] . Ako peses krv ni je voda - u nej akoby sa vtedy zobudili ziskane geny, zrejme po agresivnom rodicovi a od tej doby sa zasadne zmenila voci osttanym psom. quote]

Nemyslím, že ten rodič bol nutne agresívny. Jednoducho vekom a genetickou výbavou sa rozprezentovalo to, na čo prebehlo šľachtenie. Preto som pri týchto psoch s prognózou vzťahu k ostatným psom dosť skeptický, aj keď uznávam výnimky - ale sú to skôr výnimky. A v tejto súvislosti by som ešte rád vypichol jednu ich ďalšiu vlastnosť - akúsi zarputilosť a tvrdohlavosť. Treba ozaj silné impulzy, aby ste ich z ich sveta vytrhli. Mal som raz na prevýchovu jednu sučinu, čo útočila na autá - odstrániť to bola trochu zdĺhavá vec a "vyliečil" ju skutočne až veľmi silný impulz s následným asi týždňovým doladením. Potom už bol doživotne pokoj...

[zopz]

Ale poznala som aj takych co boli so psami uplne v pohode. Preto si myslim, ze niektora vetva predkov je viac ina menej agresivna.
Ako najhorsie beriem , ked ich to utocenie na psov bavi. Viz. pr.: pes, meno Čaki / to sme este nevedeli, ze trefne/ - raz sa dal do vybehu v areali utulku na Poliankach. Nestatsnou nahodou tam kolega zabudol malu sucku. Caki sa hral s pneumatikou a zrazu som si cez okno vsimla, ze je tam sucka. Hned sme tam bezali, ale nanestastie, ta chudeka pobehla a vsimol si ju aj on. Kym bezal kolega tam, videla som na psov ako sa az potesil, skoro akoby od radosti poskocil a rozbehol sa k nej. Kym sme s kolegom vbehli do vybehu uz nou metal, drziac ju za kozu na krku. Poviem vam, ze silny prud hadice do papule s nim nic nerobil, potom ho chytil za vajcia a stisol, zdvihol zaroven za zadne hore - a ani neviem co bol dovod, ze ju nakoniec pustil. Sucinka bola okamzite odvezena na Bagarku, nastastie ju zachranili, mala roztrhany cely krk a uz nam ju ani nevratili, ale sami jej hladali miesto / aj veterinari su niektori ludski- teraz narazam na tych v karantenach//.
Fakt je , ze Caki nemal pocit viny. Z rozhodovania o utrateni / ja som bola za, nas veterinar proti, ako aj niektori kolegovia/ vysiel vitazne. Caki sa neskor umiestnil - zly odhad majitela a po case bol zase odchyteny v zahradkarskej oblasti, tou uz zial stihol skantrit jedneho kokra a este jedneho psa. Neskor sa zase umiestnil, to uz som tam nepracovala, takze dalsi osud nepoznam.

Ten zazitok vtedy bol moj vobec najhorsi - psychicky - v suvise so psami.

Zas len pridavam - aka skoda, co z tychto psov spravili. Lebo je to jeden z najrodinnejsich psov.

[Van]

... u nej akoby sa vtedy zobudili ziskane geny, zrejme po agresivnom rodicovi a

zaujimalo by ma, kde sa berie agresia u mierumilovnych plemien (to teraz vseobecna otazka), co sposobi, ze po niekolkych generaciach sa da povedat tato veta? Poznam psa, ktory by za "normalnych" okolnosti mal byt uplny pohodak, napriek tomu ide po krku kazdemu psovi a stenatam, ktori mu obrazne povedane uz z dialky neotrcia brucho. Dostala som informaciu, ze to zdedil po agresivnom dedovi. No ale niekde to zacat muselo...co byva podla vas najcastejsie tou pricinou?

[emor]

... u nej akoby sa vtedy zobudili ziskane geny, zrejme po agresivnom rodicovi a

zaujimalo by ma, kde sa berie agresia u mierumilovnych plemien (to teraz vseobecna otazka), co sposobi, ze po niekolkych generaciach sa da povedat tato veta? Poznam psa, ktory by za "normalnych" okolnosti mal byt uplny pohodak, napriek tomu ide po krku kazdemu psovi a stenatam, ktori mu obrazne povedane uz z dialky neotrcia brucho. Dostala som informaciu, ze to zdedil po agresivnom dedovi. No ale niekde to zacat muselo...co byva podla vas najcastejsie tou pricinou?

je to MYTH.
nieco sa dedi.ale vacsina je vybudovana pocas zivota jedinca. aj s geneticky potencionalneho dobraka sa moze stat vplyvom okolnosti uplny maniodepresivnycholeroneuroticky maniak s chutou zabit vsetkych..

zodpovedny je vsak vzdy clovek. keby rastol len medzi psami .tak sa k takemu stavu nikdy nemoze dostat. bud by skoncil svoje zivotne funkcie alebo by sa zopsil a zacal respektovat psie alimentarne.

[rea]

zodpovedny je vsak vzdy clovek. keby rastol len medzi psami .tak sa k takemu stavu nikdy nemoze dostat. bud by skoncil svoje zivotne funkcie alebo by sa zopsil a zacal respektovat psie alimentarne.

Pes zdedí povahu a tá niekedy bohužiaľ prekračuje možnosti a schopnosti človeka, aby ju mohol usmerniť. Potom je poruke argument, že ten pes sa s tým narodil, to prizná človek ľahšie, ako to, že na psa jednoducho nestačil. Niekedy vyžaduje povaha a správanie psa také opatrenia pre usmernenie, že naozaj nie každý na to má možnosti a je ochotný tomu obetovať to, čo by bolo treba.

[DKo]

Pes zdedí povahu a tá niekedy bohužiaľ prekračuje možnosti a schopnosti človeka, aby ju mohol usmerniť.

Eugen asi chcel napísať, že ak z takého psa čosi vykrešete, tak ten pocit stojí za to a flintu do žita hádžu iba pohodlní sráči.

[Zolo]

Pes zdedí povahu a tá niekedy bohužiaľ prekračuje možnosti a schopnosti človeka, aby ju mohol usmerniť. Potom je poruke argument, že ten pes sa s tým narodil, to prizná človek ľahšie, ako to, že na psa jednoducho nestačil. Niekedy vyžaduje povaha a správanie psa také opatrenia pre usmernenie, že naozaj nie každý na to má možnosti a je ochotný tomu obetovať to, čo by bolo treba.

Dovolil by som si (z môjho pohľadu) trochu poopraviť termín "povaha", resp. sa opýtať, čo si kto pod tým predstavuje? V tomto kontexte by som skôr hovoril o problémoch psychiky a defektnej CNS - hlavne čo sa týka analýzy konkrétneho vnemu. Rovnako to môže byť aj v samých počiatkoch neriešená forma zlozvyku (resp. zlej životnej skúsenosti, na ktorej reakciu si zviera vytvorilo pre neho optimálnu odpoveď), ktorá opakovaním prešla do veľmi agresívnej podoby. Rea, tragédiou je to, keď si laik, či nováčik vyberie povahovo nie celkom ustálené plemeno a nie je ochotný pracovať na ňom, ale nechá ho ako samorasta. No a potom sa diví, že celá rodina sedí hodinu na skrini... To je to, o čom hovoríš, že ľahšie sa potom priznáva to, že pes mal "zlých predkov" a dedil... Ale celkom tak by som nevylúčil ani istý faktor dedivosti - sú predsa len v rámci plemena istí jedinci (či vetvy), kde je tento problém častejší. Mnoho však skutočne záleží na výchove a majiteľovi, ktorý vie správanie sa psa skorigovať do prijateľnej formy a spôsobu. Psích magorov (ak vylúčime ochorenia - napr. mozgové nádory) však je minimum a tam pri nich treba už potom naozaj zvažovať, či radšej ich púť neukončiť. A ešte snáď jedna poznámočka - ovplyvňovanie chovania jedinca svorkou - aj dvaja psy sú už svorka! Rovnako ako je minisvorkou aj pes a psovod, prípadne pes a členovia rodiny. Tu je najčastejší problém v neporozumení a "tvorbe" domáceho teroristu...

[rea]

Dovolil by som si (z môjho pohľadu) trochu poopraviť termín "povaha", resp. sa opýtať, čo si kto pod tým predstavuje? V tomto kontexte by som skôr hovoril o problémoch psychiky a defektnej CNS - hlavne čo sa týka analýzy konkrétneho vnemu. Rovnako to môže byť aj v samých počiatkoch neriešená forma zlozvyku (resp. zlej životnej skúsenosti, na ktorej reakciu si zviera vytvorilo pre neho optimálnu odpoveď), ktorá opakovaním prešla do veľmi agresívnej podoby. Rea, tragédiou je to, keď si laik, či nováčik vyberie povahovo nie celkom ustálené plemeno a nie je ochotný pracovať na ňom, ale nechá ho ako samorasta. No a potom sa diví, že celá rodina sedí hodinu na skrini... To je to, o čom hovoríš, že ľahšie sa potom priznáva to, že pes mal "zlých predkov" a dedil... Ale celkom tak by som nevylúčil ani istý faktor dedivosti - sú predsa len v rámci plemena istí jedinci (či vetvy), kde je tento problém častejší. Mnoho však skutočne záleží na výchove a majiteľovi, ktorý vie správanie sa psa skorigovať do prijateľnej formy a spôsobu. Psích magorov (ak vylúčime ochorenia - napr. mozgové nádory) však je minimum a tam pri nich treba už potom naozaj zvažovať, či radšej ich púť neukončiť. A ešte snáď jedna poznámočka - ovplyvňovanie chovania jedinca svorkou - aj dvaja psy sú už svorka! Rovnako ako je minisvorkou aj pes a psovod, prípadne pes a členovia rodiny. Tu je najčastejší problém v neporozumení a "tvorbe" domáceho teroristu...

Môže, ale nemusí to byť hneď problém psychiky alebo defektnej CNS. Napríklad teraz sa často stretávam s "problematickými" labradormi. Len sa narodili s povahou aktívnou. Majitelia si od chovateľov vypočuli, aký je labrador rodený spoločník a že s ním netreba robiť skoro nič. Pretože oni toho rodeného spoločníka chceli a chovateľ chcel predať šteniatka. A pritom čo bydali za také povahy ľudia, čo chcú napríklad robiť záchranu a vedeli by to. Takto ale nie je spokojný pes, ani rodina ktorú terorizuje len tým, že jednoducho niečo potrebuje robiť. Mali by sa začať vyrábať plyšáci s viacerými funkciami...

[DKo]

Len sa narodili s povahou aktívnou.

Stavím posledné gate, že neexistuje plemeno, v ktorom by všetci súrodenci vo vrhu mali rovnakú povahu. Inak ja naopak, za defektného považujem neaktívneho LR, ale to platí o hocijakom neaktívnom šteňati.

[Zolo]

Môže, ale nemusí to byť hneď problém psychiky alebo defektnej CNS. Napríklad teraz sa často stretávam s "problematickými" labradormi. Len sa narodili s povahou aktívnou. Majitelia si od chovateľov vypočuli, aký je labrador rodený spoločník a že s ním netreba robiť skoro nič. Pretože oni toho rodeného spoločníka chceli a chovateľ chcel predať šteniatka. A pritom čo bydali za také povahy ľudia, čo chcú napríklad robiť záchranu a vedeli by to. Takto ale nie je spokojný pes, ani rodina ktorú terorizuje len tým, že jednoducho niečo potrebuje robiť. Mali by sa začať vyrábať plyšáci s viacerými funkciami...

Rea, ja som mal na mysli tých skutočne problémových psov. Tí labíci, čo o nich píšeš, sú podľa mňa absolútne bezproblémoví a "problémy" ktoré s nimi majitelia majú sú nešťastím pre samotných psov. A presne ako píšeš, čo by znalí za ne dali... Ten príspevok som dal len ako na doplnenie Tvojho, nič viac. Vieš, preto sa pýtam, čo si ľudia pod termínom "povaha" predstavujú, lebo napr. u NO keď má pes dobré kúsačky, ľudia hneď vravia - ten má dobrú povahu... A pritom je to len maličká časť jeho obrazu a ten pes môže (ale aj nemusí) mať omnoho závažnejšie defekty... Plyšáci - veru tak a bolo by aj omnoho menej nešťastných psov i ľudí...

[raky]

Tie veci, čo spomínala REA je hlavne o nezodpovedných chovateľoch, ktorí predajú psa vhodného na čokoľvek. Otázka na čo potrebujete psa? Odpoveď zákazníka...... Chovateľ: to má najradšej, naši sú na to tí najlepší...ak chce stážneho - tak strážny, ak chce spoločníka - tak spoločník, ak pre deti - tak určite, jednoduch pes s kumulovanými funkaciami...

Horšie pre mňa, ale je ak príde na cvičák pán so psom v maskáčoch, na prvý pohľad profesionál a aj podľa rečí a potom pri základnej poslušnosti mu pes odbehne sa napiť vody, pán povie, teraz ho nechám, pes medzitým odbehne s pokusom naskočiť na fenku, keď sa po ňom oženie, tak zaútočí na najbližšieho psa, profesionál ho konečne chytí a povie, že už ho nebude trápiť, lebo on je dobrák a len nemá svoj deň.
Je to moja včerajšia skúsenosť, tá fenka bola moja... Toto je pre mňa tragédia, čo vedia ľudia spraviť zo psa, ktorý je priam predurčený k služobnému výcviku...

[Amaguk]

rea
"problematicki" v akom zmysle?
zopar takych "neplysakovych: osobne poznam, majitelia su z nich na nervy, ale psy su povahovo stale ok - len su priserne hyper a castokrat v domacnosti destruktivni z nedostatku aktivity. No pokial sa im ludia zacnu venovat su ok, je po probleme
Coraz castejsie vsak pocuvam, a to nielen u nas, o vyslovene neznasanlivych labradoroch s agresivnymi prejavmi - a tam sa mi uz tak uplne nezda, ze by to bola len zalezitost nedostatku primeranej aktivity. ale istych povahovych predispozicii - aspon v takom duchu som pocula vyjadrit sa niektorych chovatelov a majitelov. Neviem. Aka je tvoja skusenost?