Chovateľské fórum na www.chovatelia.sk

od **Zolo** » 25. Okt 2007, 17:51

DKo píše:Mňa si neurazil, to by z prítomných dokázal iba snáď Zolo

Tak ten nemá také "ambície", spávaj kľudne :!:

od **DKo** » 25. Okt 2007, 21:25

Nils píše:skús čosi poznamenať o retrieveroch ako takých a možno budeš druhý...

Nils, streda bola včera

od **...repr^zent** » 26. Okt 2007, 0:49

To je ina trapia co tu predvadzate. :lol:

Nils, retrievery to su tie "akozepsy"? bo ja neznam :wink:

od **DKo** » 26. Okt 2007, 4:57

...repr^zent píše:retrievery to su tie "akozepsy"? bo ja neznam

v nedeľu 4.11. máme v NR špeciálku

od **Nils** » 26. Okt 2007, 7:17

DKo píše:
Nils píše:skús čosi poznamenať o retrieveroch ako takých a možno budeš druhý...
Nils, streda bola včera

včera bol štvrtok, dnes je piatok - 26.10.2007 :roll:

od **Nils** » 26. Okt 2007, 7:18

...repr^zent píše:Nils, retrievery to su tie "akozepsy"? bo ja neznam

...neviem, ja sa zaujímam o iné plemená... :wink:

od **emor** » 26. Okt 2007, 8:13

Nils píše:
...repr^zent píše:Nils, retrievery to su tie "akozepsy"? bo ja neznam

...neviem, ja sa zaujímam o iné plemená...

to preto lebo nenosis papuce.

od **Nils** » 26. Okt 2007, 8:27

emor píše:
Nils píše:
...repr^zent píše:Nils, retrievery to su tie "akozepsy"? bo ja neznam

...neviem, ja sa zaujímam o iné plemená...

to preto lebo nenosis papuce.

a preto, že nesedím stále za compom.

od **ivaz** » 28. Okt 2007, 21:34

po 20-minutovom citani tejto temy som vlastne aj zabudla o com vlastne bola a aka je vlastne povodna "otazka"....stale viac a viac zacina byt aj toto forum o tahani za slovicka a unikani od povodneho "poslania" nazvu temy.
Ked uz takto rozoberate CT, tak pridam trosku aj s vlastnej skusenosti. Skusky sme absolvovali v KE, podla skusobneho poriadku CT ZA (p.Juhasova). Pravdupovediac keby sme zopar veci, ktore sa testovali na skuskach "nenacvicovali" aj pred skuskami, tak by sme asi nepresli. Predsalen asi nie je v beznom zivote pes postaveny do situacie, ked nanho hadzu stolicku, utocia s velkym revom palicou, pripadne hadzu mu pod nohy pribor a podobne. Taktiez si bezne nezatlacam psa do kuta a nebezim nanho s revom predstierajuc utok. Su to veci, ktore na skuskach boli a videla som ako psiska, ktore to zazili prvykrat zareagovali typicky "psovsky" stiahnutim usi pripadne celeho tela, vypulenim oci (casto vrcanim, chnapanim do prazdna) a unikom opacnym smerom. Skusky nespravili...
Na skuskach je na psa vyvijany natlak, ktory pri beznej praxi pes pravdepodobne nezazije, ale co ked.... co ked sa prave autisticke dieta rozhodne, ze na psa zautoci palicou, pretoze sa mu to zda zabavne a svojim sposobom uplne normalne? Asi tazko by ste vysvetlovali, ze pes sa len branil, ak by dieta pohryzol.
Mam za sebou terapie na dyslektickych taboroch, detskych domov, niekolko ukazok v materskych skolkach, skolach ci uz samotne terapie.
Po dvoch rokoch v tomto, musim povedat, ze prave po terapiach v detskom domove s detmi, ktore trpia roznymi poruchami, som sa tejto dobrovolnej cinnosti vzdala, nakolko moj pes to psychicky nezvladal a potom uz ani ja. Na terapii bolo vsetko ok, pes makal s radostou, avsak potom, ked som prisla domov som pochopila vyraz "zniceny pes". Ziadna chut do jedla, ziadny elan do zivota, po parhodinovej terapii sa dva dni daval spat do normalu. Taktiez niekoko zazitkov s tym ako ste v pritomnosti autistu a ten sa rozhodne, ze Vam skoci na psa, lebo to chce skusit, Vam na nalade urcite neprida.
Vela ludi z oblasti terapie tvrdi, ze v prvom rade je pacient, pes je len prostriedok a "vec". Toto ma donutilo z celehotohto kolotoca odist. Mozno niekto nepochopi, ale pre mne su moje psiska vsetkym a "bohuzial" mi su prednejsie ako nejaky cudzi pacient, ktoremu mozno v konecnom dosledku pomozem... mozno to znie prilis egoisticky pripadne sebecky, ale je to tak. Nebudem sa tvarit, ze toho psa to stale na 100% tesi, ked viem, ze niekedy sa v ramci toho, ze uz Vam chyba len krocik k uspechu pri liecbe a svojho psa tlacite do niecoho, co viete, ze uz je za jeho hranicou. Toto sa stava prilis casto, avsak taketo historky "svetlo sveta neuzru".
Samozrejme su chvile, ked vas hreje pri srdci, ked napr. dieta nieco na podnet psa urobi, nieco co dlhe roky nedokazalo a zrazu to robi len preto, ze tam je pes...

Takze len na zaver, canisterapia je krasna vec, ale len dovtedy kym vidite, ze to vasho psa bavi. A dolezite je poznat tu hranicu psa, za ktoru nemozete nikdy ist aj keby Vam chodilo po rozume: "...ved len raz..." Znicite si doveru psa vo Vas, nakolko na terapii ste pre psa velka opora a ked sa dostane do situacie, z ktorej nevie ako dalej, tak sa obrati prave na Vas a budete ocakavat, ze sa zanho postavite ako "ALFA".
ed emor: na tej prednaske v KE som ta akosi nepostrehla, aj napriek tomu, ze si tam cely cas bol, to mohla byt cest :wink:

od **Zolo** » 28. Okt 2007, 21:47

IVAZ, náhodou Ťa veľmi dobre chápem a rozumiem Tvojmu rozhodnutiu. Použijem asi nevhodný termín, ale vycúvala si so cťou. Nie každý by to dokázal spraviť a možno ešte menej ľudí by to dokázalo takto verejne priznať, ako Ty. I vzhľadom na Tebou napísané sa vrátim k mojim dvom príspevkom v tejto téme - pes hypersalámista (vychádza mi to po Tvojom príspevku opäť tak, ako som to napísal - najmenej problémov na obzore). Len takýto pes dokáže zvládnuť to, čo si popísala na testoch. Prepáčte, ale každý NORMÁLNY pes toto nezvládne a nie je to o natrénovaní! A druhé je to, že ja by som psychicky tieto situácie s ľuďmi nezvládol. Potvrdila si mi to, ďakujem. Aj preto ma tento druh kynológie neoslovil. Toto je môj laický názor, vôbec sa tomu nerozumiem, ale Ty si povedala mnohé aj za mňa. Ešte raz dík.

od **rea** » 29. Okt 2007, 0:08

IVAZ pekný príspevok a pravdivý, bohužiaľ. Pokiaľ budú ľudia ponúkať pomoc s CT psom z pozície"budem rada, ak vám budem môcť pomôcť"(a bohužiaľ, veľa canisterapeutov sa do tejto pozície dobrovoľne stavia), tak nebudú nikdy v pozícii (a samozrejme aj na úrovni), ktorú by mali mať, nebudú partnermi. Tiež som mala pár nepríjemných skúseností, či už len na ukážkach a besedách v základných školách, kde učiteľky po desiatich minútach od začiatku prednášky odišli na kávičku od 4O osemročných detí so slovami, že ja to zvládnem, cez rodičov autistického chlapca, ktorí si dali za úlohu, že v priebehu dvoch hodín sa so psom ich dieťa jednoducho povinne MUSÍ skamarátiť, až po učiteľku,ktorá na hodine v triede opravovala diktáty, atď, zážitkov je dosť (ale chválabohu aj tých dobrých). Po pokusoch o vysvetlenie som dostala odpoveď od učiteľky postihnutých detí, že ona má malý plat... Naozaj ho má, to jej verím. Čo už. Viem aj o tom, že zo siedmych terapeutov mali o vyšie uvedený seminár seriózny záujem dvaja, aj keď ho mali mať preplatený od zamestnávateľa.
Preto si dovolím bez nádychu povyšovania povedať, že si aj ja musím vyberať, kde a s kým CT budem robiť. No a viac, ako hodinové, maximálne o pol hodinku predĺžené sedenie je jednou z prvých podmienok, ktoré musí druhá strana rešpektovať. Na to, aby si poznala možnosti svojho psa, si tam Ty.
Naozaj je niekedy lepšie povedať nie, aj keď u niekoho takto človek ostane divným. Ostáva veriť, že úroveň sa bude zvyšovať. Ja osobne neprchám, ale nečudujem sa Ti.

od **...repr^zent** » 29. Okt 2007, 3:45

ivaz vdaka za (snad sa nikto neurazi) asi najhodnotnejsi prispevok v tejto diskusii, ktora sa trochu dostala do slepej ulicky..
Vela z toho co som len tusil sa mi potvrdilo a hoci ma CT zacalo pokusat, tak teraz uz tomu dam urcite pokoj.
Dilema CT je pre mna raz a navzdy vyriesena.
Ako napisal Zolo, ani ja by som to asi psychicky nezvladol, clovek musi byt na najtazsie pripady asi hodne otrly. Nieco ako chirurg, ktoremu "sem tam" niekto exne na stole a nechumeli sa.
A ist do toho s tym, ze budeme len tak light CT-ckovat.. To rad prenecham inym.
Tym nechcem znevazovat lahke formy canisterapeutie, urcite zopar ludi a psov sa vypracuje az na profikov, ale kolky si pri tom "znicia psa"? Dakujem neprosim, mam rad svojho hawa a riskovat jeho aj svoju hlavu radsej nebudem.
Uz davno som videl jeden dokument, skriekali tam na psa chore deti. Myslel som si ze to bola vrcholna ukazka, ale tebou popisane LEN skusky...

ivaz píše:Pravdupovediac keby sme zopar veci, ktore sa testovali na skuskach "nenacvicovali" aj pred skuskami, tak by sme asi nepresli. Predsa len asi nie je v beznom zivote pes postaveny do situacie, ked nanho hadzu stolicku, utocia s velkym revom palicou, pripadne hadzu mu pod nohy pribor a podobne.

Skusky ste spravili, lebo par veci ste predtym nacvicili, ale vsetko sa nacvicit neda a raz nieco nenacvicene moze psa, ktory neni rodeny canisterapeut skaredo zaskocit.
Tato veta nie je adresovana tebe, myslel som to vseobecne. Ja uz viem, ze ja ani pes liecit asi nikdy nebudeme, aj ked hawo ma svetovu povahu, ale je normalny a chcem aby taky aj zostal.

rea je to tu postavene na hlavu. V kazdej civilizovanej krajine si ludia vazia "nezvycajneho" psa a jeho pana, len v tejto riti sveta sa pomaly treba prosit o moznost pomahat. Je to chore.
Mas moj obdiv a "povysuj" sa, lebo ty tupci vidia vec, nie ziveho doverciveho tvora. Chcel som napisat niepsa, ale nahodou to bude citat Amaguk a bude zle nedobre. :wink:

ivaz, este raz vdaka za Dark Side Of The Moon. :!:

od **Nils** » 29. Okt 2007, 9:09

Zolo píše:Prepáčte, ale každý NORMÁLNY pes toto nezvládne a nie je to o natrénovaní! A druhé je to, že ja by som psychicky tieto situácie s ľuďmi nezvládol. Potvrdila si mi to, ďakujem.

...Zolo, pokiaľ ide o CT, tak ja som maximálny laik, ale názor máme temer zhodný. Nielen normálny pes, ale aj "normálny" človek nezvládne také záťažové situácie/a najmä ich periodické opakovanie/, aké tu boli popísané. Ak je to veľký nápor na psychiku mysliacej bytosti so schopnosťou ematie, civiliz. výchovou, vzdelaním atď. - čo už potom také zviera hoc aj so sebelepšou povahou... Pracovať s takýmito ľuďmi je z môjho pohľadu predovšetkým /seba/obeta. Hodnotím to aj ako bývalý prof. pedagóg. Ľudia, ktorí to robia si zaslúžia uznanie i obdiv. podľa mňa sa však rovnako ako tie psy musia preto "narodiť". Nie veľa ľudí to dokáže - a čo potom ešte také zvieratá...

od **Nikka** » 29. Okt 2007, 9:24

Rea, uplne s tebou suhlasim. Aj ja si vyberam, kde a s kym budem pracovat so svojimi psami. A ci to vobec bude mat nejaky uspech. A to je to hlavne.
A kedze ja so svojimi psami robim este aj ine ako len CT, tak potrebujem, aby boli moji psi v pohode a vsetko robili s radostou. Pre mna nema zmysel robit CT s clovekom, ktoremu to prinasa minimalne ale naozaj minimalne potesenie a terapia neprinasa ziadny pozitivny krok vpred. Bohuzial su aj taki pacienti (postihnuti fyzicky a psychicky). A od takychto mozem, aj ked je to krute, len odist prec k pacientom, kde to cele zmysel ma.

od **Kaca** » 29. Okt 2007, 10:26

vazeni, ktori CT naozaj robite, mate moj obdiv a uctu - a vasi hafani takisto. Mala som nejake predstavy, ale od reality sa asi VELMI lisili - netusila som, ze je to take tvrde. Videla som zopar ukazok a myslela som, ze to je takto v pohode... Este raz: vdaka za takychto ludi a psov, ale dufam, ze hafani musia zvladnut len tolko, kolko skutocne mozu - ako pisala rea, psov si poznate a viete, kolko zvladnu...

Chovateľské fórum na www.chovatelia.sk

Canisterapeuticky seminar

Kto je on-line