od Naty » 11. Máj 2007, 13:37
Nils, a preco by sme "NIKDY" nemohli stavat na jednu uroven cloveka a zviera? Aky je v tom rozdiel? Oboje su zive bytosti, oboje mozu chapat a tesit sa zo zivota, tak preco jednomu zivot brat mozme kedy chceme a druhemu nie? Nie je "trochu" sebecke, tvrdit, ze clovek je viac, len preto, ze sme to my, ze je to nas vlastny druh? Nie je to "trochu" arogantne tvrdit, ze my sme viac ako niekto iny?
No tak sorry, ale ja so stavanim cloveka a psa na jednu uroven rozhodne problem nemam, a poznam vela psov, ktori su lepsi ako niektori ludia. Pes sa casto obetuje za zivot svojho pana v roznych poziaroch, lavinach, prestrelkach a inych katastrofach, a my, ludia, by sme mali byt schopni to ocenit. Pretoze clovek radsej necha zabit psa, ako by mal zomriet sam. Ale pes sa obetuje za svojho pana. Nevyskytuje sa u neho tento druh sebectva a povysenectva, tak casty takmer u kazdeho cloveka.
Pes ci ine domace zviera sice je pravne definovane ako vec, ale to neznamena, ze to za vec budem okamzite pokladat. Ak su ludia "vo vedeni" taki necitlivi a nehumanni, ze ziveho tvora mozu nazvat vecou, nebudem ich v tom podporovat. Moj nazor je, ze kazdy zivy tvor ma pravo na zivot, ked sa raz narodil, a je jedno, ci je to clovek alebo pes, pretoze zo zivota sa vedia tesit rovnako a aj bolest vnimaju rovnako. Rozdiel je len v tom, ze clovek ma vacsiu kapacitu myslenia. Ale pes ma vacsiu dusu...
,,Life isn't about waiting the storm to pass. It's about learning how to dance in the rain."