Nie je to tak dávno čo som sa tešil, že sa nám podarilo spolu s doktorom vziať Rebeku hrobárovi z lopaty. Dnes to už nie je pravda. S poľutovaním vám musím oznámiť, že dnes Rebeka odišla z tohoto sveta. Stále neviem, ako mám napísať tento príbeh. Nebol by problém, aby som vás rozplakal a napísal niečo v tom duchu, že mi odišiel priateľ na ktorého sa nedá nikdy zabudnúť. Mohol by som sa slovami vyplakať a žialiť nad stratou, ktorá je v nenávratne.

Som však v rozpakoch, pretože nepociťujem až tak veľký žiaľ. Čo pociťujem, je nesmierna úcta a vďačnosť ku psovi, ktorý i keď už nie je v mojej prítomnosti fyzicky, v spomienkach a v duchu cítim jeho prítomnosť neustále. Pred nedávnom uhynul pes aj môjmu priateľovi. Keď mi oznámil, že sa blíži jeho koniec, nevedel som ako mám reagovať, pretože v tom istom čase som sa dozvedel aj ja krutú diagnózu. Na jeho útechu som mu napísal pár riadkov, ktoré vám chcem sprostredkovať:

Nevýhodou vzťahu psa a človeka je, že trvá krátko a človek za svoj život vystrieda niekoľko psov.
Ale na druhej strane, neviem, či je to nevýhoda. Určite to má nejaký zmysel. Každý pes v Tvojom živote Ti zanechá odkaz. Keď sa ich naučíš rozpoznávať pochopíš veľmi veľa. Ja to cítim sám na sebe. Dodnes neviem zabudnúť na niektorých mojich psov a najradšej by som ich mal všetkých naraz. Každý bol iný. V poslednom čase mi pribudli dva, ktoré ma učia úplne niečo iné ako tie predchádzajúce. Nebyť Rebeky a Blšky, tak by som asi nikdy nemiloval tak ako teraz.
Otvorili mi srdce.

Prognóza bola veľmi zlá a nastala pre mňa veľmi ťažká chvíľa. Rozhodnúť, kedy ukončiť jej trápenie.
Doktor navrhol, že sa ešte pokúsi vyoperovať zhubný nádor, s čím som samozrejme súhlasil. Keď ju však otvoril, zistil, že by to bola otázka len niekoľkých týždňov, snáď mesiacov, ktoré by mohli byť sprevádzané ukrutnými bolesťami. Metastázy boli všade. Čo už, Rebeka odišla v spánku. So smrťou svojich psov som sa stretol v minulosti niekoľko krát. Vždy som sa s tým vyrovnával veľmi ťažko. Mal som pocit akoby ten ktorý pes odišiel odo mňa predčasne a ja som nestihol niečo zaznamenať, čo by mi chcel môj nemý priateľ odovzdať. Pri Rebeke tento pocit nemám. Nemám ho kvôli tomu, pretože to bola práve ona, ktorá ma naučila vnímať psie potreby a pocity. Naučila ma niečomu, čo by som si nikdy pred tým nedokázal pripustiť. Naučila ma milovať.

Kvôli žiadnemu psovi v predchádzajúcom období som nevyvinul také úsilie na jeho záchranu. Bol som vtedy ochotný pobiť sa s celým svetom, len aby som ju nemusel vydať pôvodnému majiteľovi. Narobil som si veľmi veľa problémov a keby som nevedel v problémoch plávať, asi by som to nerozchodil. Postavil som sa zoči voči polícii a pokriveným zákonom. Na Slovensku totižto normálny zákon na ochranu zvierat neexistuje. Existuje však niečo, čomu sa hovorí spravodlivosť. I keď spravodlivosť sama o sebe medzi ľuďmi neexistuje. Za spravodlivosť sa treba pobiť. Vďaka môjmu úsiliu som získal psa, o ktorého som vlastne ani nemal záujem. Dokonca som ju ponúkol aj v databáze na adopciu. Potom sa však stalo niečo čomu dodnes nerozumiem. Rebeka na mňa tak zapôsobila svojou vďačnosťou, že som neodolal a venoval jej všetok svoj voľný čas. Z Rebeky sa stal môj osobný psychoterapeut. Bola to ona, čo ma prinavrátila na správnu cestu. Nie je tajomstvom, že som v minulosti trpel ťažkými depresiami, ktoré som zaháňal alkoholom. V mojom ťažkom období som od seba pozaháňal snáď celé ľudstvo. Chcel som byť sám. Jediný živý tvor, ktorému som sa mohol vyžalovať a vysvetliť čo vlastne chcem od života, bola len Rebeka. Už takmer tri roky nepijem a vôbec mi to nechýba. Veľkú zásluhu na tomto kroku má práve ona. To čo som jej povedal si vypočuli aj hviezdy a zriadili nápravu.

Nie len mne prinavrátila úsmev a šťastie. Kedysi som sa staral o mentálne postihnutého chlapca. Zobral som ho k sebe na prázdniny, aby si moji priatelia, jeho rodičia na chvíľu oddýchli. Vzal som si na seba veľmi ťažkú úlohu a i keď to napokon nedopadlo podľa mojich predstáv, po niekoľkých týždňoch pobytu u mňa Rebeka vykúzlila na chlapcovej tvári úsmev a upokojila jeho rozhádzanú dušu. To nebol jediný prípad, kedy pohladila ľuďom dušu. Kto ju poznal pociťuje momentálne jej stratu spolu so mnou. V minulosti nás navštevovali autistické deti, s ktorými sa vedela veľmi pekne pohrať. Rebeka bola klenot medzi psami.

Neoficiálny názor takmer všetkých veterinárov je, že nikdy nebolo toľko rakoviny u psov ako v poslednom období. Príčinu sa však každý bojí povedať nahlas. Jednou z príčin a o tom som presvedčený je to svinstvo, ktorým kŕmite svojich miláčikov. Je to veľký biznis. Obchod s granulami kvitne v každom smere. Na trh sa dostávajú najmä lacné granule a konzervy, ktoré so zdravou výživou psa nemajú nič spoločné. Rebeka doplatila na to, že začala svoj život u „farmára množiteľa“, ktorý počítal len svoje zisky za šteňatá. Často sa stáva, že k nám prídu ľudia a donesú granule. I keď my podávame psom varenú stravu, granule neodmietnem. Kŕmime s nimi kozy a sliepky. Veď aj to sú zvieratá. Tým by teoreticky nemali uškodiť, i keď človek nikdy nevie aké farbivá a dochucovadlá do týchto zmesí pridávajú. Mäso tam však nenájdete. Našťastie je to pre kozy len doplnkové krmivo, ale predstavte si psa, ktorý je odkázaný len na príjem lacných granúl. Pritom ich majitelia sa ma snažia presvedčiť, že by si život bez svojho psa nevedeli ani len predstaviť. Nie sú však ochotní za jeho lásku zaplatiť svojim pohodlím a niečo chutné mu navariť.

Moje deti veria, že zvieratá majú dušu. Navzdory cirkvi ich k tomu vychovávam. V minulosti mi jeden novinár položil otázku, vraj čomu prisudzujem tak negatívny postoj k zvieratám na Slovensku. Ja som mu na to odpovedal, že má na tom veľkú zásluhu cirkev. A hneď som mu to vysvetlil. Na jednej strane toleruje nezmysly v podobe toho, že vianočné darčeky nosí Ježiško, zhovievavo sa pozerá na pohanské zvyky v období dňa slnovratu, ale keď sa ich deti na hodine náboženstva spýtajú, či pôjdu aj zvieratka do neba, priam hystericky odpovedajú, že nie, zvieratá zhnijú v zemi. Po takejto odpovedi môjmu synovi vyhrkli slzy. Hneď som ho preložil z cirkevnej školy na štátnu. Teraz viem, že som spravil dobre.

Dnes som dostal niekoľko sms od ľudí, ktorí Rebeku poznali. Boli veľmi pekné a ďakujem za ne. Jednu si dovolím uverejniť. Je od mojej dcéry:

Tati, tento rok je v znamení psa. Rebeka ti určite bude robiť strážcu vo vyšších sférach. Hlavu hore, tam sú sny...

Nemám dôvod jej neveriť, pretože ja už nemusím veriť, ja viem....

Ďakujem Ti Rebeka za nádherný život s Tebou. Bol krátky, ale nesmierne poučný. Nikdy Ti to nezabudnem.

diskusia k príbehu