Prepac rybicka, ze niektore moje vyjadrenia takto vyzneju. Mne je luto kazdeho choreho psa. Ja som tiez viac menej zaciatocnik ked sa stretnem s niecim novym. Napr. Pred troma rokmi som si kupila steniatko, pre mna vytuzeneho plemena "Brazilska fila". Adela ked mala 3apol mesiaca tak som si vsimla ,ze straca srst na prednych "kolenach" a robia sa jej otlaky. Zacala som jej ich natierat kremom a hladala som v knizkach preco to vlastne ma. Chcela som nieco vediet dopredu skor ako pojdem k vetovi. Po par dnoch som sa konecne dopracovala k akotakym odpovediam a vybrali sme sa k vetovi. Vet mi vsak povedal ,ze ona otlaky bude mat lebo je to velke a tazke plemeno. Mne vsak vadilo to ,ze predsa je to len "male stena" nema mat z coho este otlaky. Pytala som sa "...a co bude dalej? Vraj, uvidime, mam ich dalej natierat." O par dni som si vsak vsimla ,ze sa jej to trochu zapalilo. Vycistila som to a zacala som este huzevnatejsie hladat odpovede aj na internete. Vtedy som sa zamerala na potiaze koze. Zistila som, ze koza je vlastne ukazovatel vnutorneho zdravia. Poziadala som veta o podrobne vysetrenie. Trvalo mi asi 20minut pokym som ho presvedcila " vraj je to zbytocne a drahe ". Nakoniec z toho vyslo ,ze imunitu ma minimalnu a premnozily sa jej rakovinove bunky ,ktore zatial jej len kolovaly v krvi a s tym sa nedalo nic robit. Po informaciach ,ktore sa mi podarilo zistit som sa trochu ukludnila a vzala som to do vlastnych ruk. zamerala som sa na imunitu a o 4mesiace sa dostavili prve pozitivne vysledky. Boli sme obe spokojne a zacali sme chodit aj na vystavy. Ked mala 9mesiacov sa to vratilo zas ale v ovela horsej podobe. Z vecera do rana som jej nasla zamokvane miesta za usami, pod a okolo papule. Utekala som k vetovi nech jej to vystriha aby sme to zacali susit. Myslela som ze to bude vsetko fajn, lebo po par dnoch sa to ukludnilo a pre istotu sme jej nasadili aj antibiotika. O mesiac na to sa znovu ozvaly " kolena" ale aj zadne. Zacala som si uz robit vazne starosti, ale vet to zase riesil antibiotikami a odmietal podrobne vysetrenia. Ziadala som imunologicky a alergologicky test. Znova ta ista odpoved " zbytocne a drahe". Tentoraz to trvalo dlhsie, ale vyliecila sa.
Vedela som vsak ,ze nieco nie je v poriadku. Mala 13mesiacov ked napriek dobremu apetitu zacala chudnut. Bolo to obdobie ked som bola v koncoch a pripadala som si ako zaciatocnicka. Jedno rano som sa zobudila a neverila som vlastnym ociam, mokvavost sa vratila. Napriek okamzitemu zasahu sa to rozrastlo na celu hlavu vcetne pod papulou a aj krk s hrudnikom. 5xdenne som jej to osetrovala vcetne vsetkych 4"kolien". Ona pekne stala, ja som plakala a cistila som jej rany. Najhorsie bolo to, ze sa nevedelo prist na to co jej vlastne doslova zerie kozu. Zacali sa jej robit male dierky a na zadnych sa urobili velke. Uz nereagovala ani na antibiotika.
Vtedy som vedela, ze je koniec. Zadne laby ju bolely tak strasne ze ked lahla tak velmi tazko stavala. Poziadala som veta o predosle vysetrenia. Nechcel, vraj zbytocne. Ja som vsak chcela aby sa mi potvrdila alebo vyvratila moja teoria ktoru som si vytvorila z kniziek a internetu. Vysledky boli katastrofalne, imunitne a alergologicky to bol uz mrtvy pes.
Napriek tomu, ze som vedela ako trpi, nebola som schopna sa jej vzdat.
Adelka mala 20 mesiacov ked raz jedno rano nevysla z budy. Volala som ju k ranajkam a ona neprisla. Isla som za nou a ja som zistila ze ma take silne bolesti, ze az plakala. Svojimi ocami mi hovorila ako trpi a ja som vedela ze sa somnou luci. Vten moment som bola presvedcena ze mi pada svet a ani moje deti nedokazali zaplnit to bolave miesto. Este v ten vecer nasa.....nie... moja Adelka odisla do psieho neba a odtial sa na nas pozera a dohliada aby ostanym sa dobre darilo. Je straznym anjelom moje Nasti, Aischy a Maxa.
Dakujem, Ady , dari sa im dobre a mrzi ma ze vsetko o kozi som sa musela ucit na tebe. Velmi nam chybas a vzdy mas u mna svoje miesto aj ked tychto troch lumpov milujem rovnako ako som milovala teba.
Je to zvlastne ale az teraz som schopna / sice zo slzamy v ociach/ napisat osud nasej Adely. S jej sestrou a mamou sa stretavam doteraz a ich pritomnost uz beriem menej emotivne.
Vet neveri homeopatikam. Oni maju radsej ked psovi das to co povie on a este lepsie ked aj od neho kupis.