Poviem vám ako sa mi stala nehoda, ktora ma poznačila na celý život.
Som križenec dalmatinca a slovenského kopova. Bola som mala a na rukach ma nosil u mojej panej, u kt. som byvala ked som sa narodila, vnuk. Ako ma nosil spadla som mu a začala veľmi knučať lebo ma to bolelo. Moja mamička hned pribehla za mnou a zacala ma lizat a neprisla len ona, ale aj cela rodina. Moja byvala pani sa pozrela a povedala ze naco pojdu s tym k vetovi, ked aj tak ma nebudu mat. Strasne ma to bolelo a nemohla som stupat na zadnu lavu labku.
Potom o niekolko tyzdnov po mna priel jeden ujo a odviezol ma k nemu a bola som vo voliere s jednou milou suckou zlateho retrievera. A okolo piatej si po mna prisla Miska s dedom a dedo bol nastvaty ked uvidel, ze krivam. Hned ako prisli domov sme isli k vetovi a on povedal, ze ma tu nohu krivo zrastenu a nemoze nic s nou robit.
Takto sa to stalo naozaj priblizne stalo. Neviem, ci to vino na fotke, ale aj tak doteraz ma krivu tu nohu a nedokaze ubehnut tolko ako zdravy pes. A ked je jej zima hned to viem, lebo kriva na tu nohu. Ma uz 2 roky, ale aj tak ju velmi lubime a nedali ju za milion cistokrvnych psov.