PREČO?
(upravený skutočný príbeh)
Jeden pán mal bordeuxskú dogu. Bola krásna. Oddaná, verná jemu aj jeho rodine, poslušná... Milovala jeho aj jeho deti. S neuveriteľnou nehou sa s nimi vítala, keď prešli popri jej voliére. Bola mladá, tešila sa vždy, keď ho uvidela, mohla sa s ním hrať, túliť sa k jeho deťom a verne im slúžiť. Jedného pekelného dňa sa pán zamyslel...
Prečo? Prečo nepostaviť garáž na dvore? Veľmi sa mu darí, má veľký dom, rodinu, dve krásne deti, vysoký plat, všetko, čo potrebuje... Prečo nepostaviť garáž? Má predsa nové drahé auto, hodila by sa k nemu aj moderná, priestorná garáž, s bezpečnostným zariadením, keď už ho má aj v dome, nechával by ju cez deň pootvorenú, aby sa susedia vždy dívali, aké krásne a vznešené auto má v tej nádhernej novej garáži.... Ale niečo mu v tom bránilo. Voliéra. Na dvore nie je toľko priestoru, v záhrade má už veľký altánok a na zvyšných miestach tam má jeho žena kvety.... Vlastne prečo nad tým rozmýšľať? Jednoducho ju zbúra. Ale kam so psom? A vlastne načo mu je pes? Veď má všetko, strážiť dom už nepotrebuje, deti sa hrajú na počítači a musia sa učiť, nenechá ich predsa hrať sa so psom, ako keby nemali inú robotu. Navyše predsa je to veľký pes, keď budú deti chcieť, kúpi im nejakého malého. Ale čo teda so psom? Kam s ním? .......
Vzal ju von. Išiel s ňou na lúku. Ona sa veľmi tešila, veď odkedy má tú novú prácu, bývala zavretá vo voliére, deti si ju nevšímali a na prechádzky s ňou nemal nikto čas. Rozbehla sa po lúke naprieč pražiacemu letnému slnku, ušká jej viali vo vetre, naháňala včely a natešene poskakovala. On sa na ňu chvíľu s nezáujmom pozeral, poobzeral sa okolo seba a vytiahol starú vzduchovku, s ktorou ešte keď bol malý strieľal vtáčiky. Ona zatiaľ stále šťastne behala. Pozrela sa na neho krásnymi očami, aby sa mu odvďačila za jeho lásku, starostlivosť a túto krásnu prechádzku. Nechápala. Až do poslednej chvíle nechápala.....Ani on nechápal. Nechápal prečo v tej chvíli stlačil spúšť......
Ešte dlhý čas rozprával kamarátom po dedine, akého mal krásneho, čistokrvného a cvičeného psa. Ale bol to len pes.......
(príbeh sa stal na Slovensku v jednej dedine, možno je trochu prekrútený, ale skutočný je ešte oveľa nezmyselnejší...ale ak to chcete vedieť, bolo to tak, že ten pán vôbec nebol bohatý, bol to obyčajný človek, žijúci celý svoj život v dedine, ostatné veci v príbehu sedia, lenže ju zrejme nezastrelil na krásnej lúke, ale niekde doma na dvore, kde ju aj zakopal.... a prečo? Odôvodnenie je vraj jednoduché – bola veľká, nie preto, že by si chcel postaviť garáž, ale ten človek nestojí za to, aby som ho vložila do príbehu.....na dedinách je to však bežné, ľudia bez príčiny, bez toho, aby sa pokúsili o iné riešenie, strieľajú svojich psov, topia šteniatka, ktoré prišli na svet ich zavinením, strieľajú svojho ,,starého,, psa a nedbajú na to, že po dlhé roky im verne slúžil a bol im verný, jednoducho ohluchol, oslepol, či si zlomil labku a kríva, zachrípol......jednoducho doslúžil a zbavia sa ho ako nepotrebnej starej chladničky, či telky......a na druhý deň majú novú ,,vec,, ktorá im môže slúžiť......)
Diana
Sterilizujte, sterilizujte, sterilizujte a nemnožte ďalej ani len bezpapierových čistokrvných psov! Už desiatky aj takýchto čistých psíkov a šteniatok skončilo u nás!!!