Ja v tom nevidim problem, priznat, ze plemeno, resp. jedinci plemena, ktore tiez vlastnim, mozu mat problem... A ver mi, take kusnutie od kokra moze byt aj dost neprijemne (mala som mesiac ruku v sadre, ked sa moji psi chytili, len preto, ze ma kusol obycajny koker!). Po skusenostiach s rozdelovanim dvoch rujucich sa kokrov budem radsej rozdelovat dvoch rujucich sa vlciakov! Robila som jedno aj druhe, takze tiez viem o com hovorim
.
Ale aj medzi psami ide o osobnosti. Napriklad moja "buducochovna" kokrica je naozaj skvela povaha a nenma problem ani s ludmi ani so psami. Samci (cierny a cerveny), ktori boli iba zachraneni z ulice, tento problem maju. Stalo ma kopu nervov a par kusancov, kym sa situacia poriesila k mojej spokojnosti (cierny koker nakoniec dostal novych panickov) a Hugo sa ukludnil natolko (utoci zo strachu), ze riesenie problemov prenechava mne. A poznam kopu kokrov aj z dobrych chovov (napriklad sestra mojej kokrice), ktori problem maju. Sestra mojej Bali kusla na vystave rozhodcu... Takze ono to nie je celkom jednoznacne, ale iste prispieva aj vychova. Pretoze vacsina ludi si povie "Jeeeeeeeeeej, ten je ale zlaty, ten bude urcite skvely a nebude hryzt!" A on pohryzie... O rozmaznanych a poludstovanych psoch, ktorych mame takisto mnoho, ani nehovorim.
Uf, napisala som skoro roman, tak ma neukamenujte, prosim!