dlzka zotrvania v polohe podla povelu

[rybicka]

rea, tak som skusala vydrz v polohe lahni-stala som u nej a potom som urobila 3 kroky dozadu a otocila sa chrbtom. Vydrzala lezat 7 minut. Ked som urobila este jeden krok od nej, tak uz vstala a prisla ku mne a tam si znovu lahla ona nejaci, ked zostane bezo mna, ale s druhou fenkou, ona jaci, ked je na dvore uplne sama. Ked bola v byte, tak mi susedia hovorili, ze ani nevedia, ze ju mam, celu dobu co som bola v praci prespala, aj tu dopoludnia spi, ale odpoludnia, ked by som k nim prisla a zobrala starsiu prec a mlada by tam ostala, tak zavija a place....

[rea]

rea, tak som skusala vydrz v polohe lahni-stala som u nej a potom som urobila 3 kroky dozadu a otocila sa chrbtom. Vydrzala lezat 7 minut. Ked som urobila este jeden krok od nej, tak uz vstala a prisla ku mne a tam si znovu lahla ona nejaci, ked zostane bezo mna, ale s druhou fenkou, ona jaci, ked je na dvore uplne sama. Ked bola v byte, tak mi susedia hovorili, ze ani nevedia, ze ju mam, celu dobu co som bola v praci prespala, aj tu dopoludnia spi, ale odpoludnia, ked by som k nim prisla a zobrala starsiu prec a mlada by tam ostala, tak zavija a place....

Rybicka neskúšaj, koľko pes vydrží, ale uč, že má vydržať, kým odloženie neukončíš ty. Na začiatok je 7 minút príliš dlhá doba. Ani ukončenie cviku nebolo správne. Mala by si postupovať tak, že nad psíkom máš kontrolu a stopnúť by si ho mala vtedy, keď sa z miesta zdvíha, je treba ho napraviť do požadovanej polohy na tom mieste, kde bol odložený predtým. Cvik nesmie ukončovať pes tým, že príde k tebe a ľahne si pri tebe. Ak reaguješ takto neskoro a takýmto spôsobom, pes to odloženie naozaj nikdy nepochopí správne. Ukončuješ ho vždy ty tým, že sa vrátiš k nemu a dáš ďalší povel. Správanie psa si vysvetľuješ stále príliš ľudsky a bolo by lepšie, aby si určité veci videla na vlastné oči, ako snažiť sa to pochopiť takto na diaľku.
A ešte k tomu jačaniu. Treba u psa vytvoriť návyk, že odchod ktoréhokoľvek člena je bežnou záležitosťou a jačať nebude. Táto samostatnosť je trochu z iného súdka, je to záležitosť výchovy, nie výcviku, ale všetko so všetkým súvisí a prelína sa to...

[Nils]

povel trvá, kým ho nezrušíš/neukončíš/ - bez rozdielu cvikov...

[rybicka]

rea a nils, ja som pochopila uz ako ste pisali pred tym, ja viem, ze povel ukoncujem ja. Aj som to videla, ked som bola v BA raz na cvicaku, viem, ze sa k nej mam vratit ja. Chcela som ti rea tym len povedat, ako som pisala pred tym, ze ako dlho vydrzi lezat(a preco je to prilis dlha doba na lezanie?)-skusame to kazdy den a pri zdvihani sa jej vzdy povel lahni zopakujem a ona si lahne sama nas5. A pokrocujeme celkom dobre. Uz aj ked napr z dvora odidem do garaze a ona lezi podla povelu, tak lezi, kym sa k nej nevratim. najprv sme skusali asi minutu a teraz uz to je aj drhsie, kazdy den sa to snazim predlzovat. A celkom to ide.

[rea]

Rybicka akonáhle pes opakuje určitú chybu pri cviku, znamená to, že sa niekde stala chyba, treba ju nájsť, vrátiť sa k tomu, čo pes zvláda bez chyby, upevniť to a postupovať ďalej. Cvik, ktorý psa učíš, by sa mal najprv prevádzať tak, že si zabezpečíš možnosť korekcie, teda prevádza sa do praxe až vtedy, ak výcvikom nasimuluješ možnosti, ktoré môžu psa rušiť. Predčasné prevedenie do praxe spôsobuje to, že pri nepredvídaných podnetoch väčšinou nemáš možnosť korekcie a cvik sa kazí, pes má viac možností správať sa inak, ako očakávaš a situácia sa zbytočne komplikuje. To znamená, že pri výcviku vo fáze, kedy sa pes učí, by si napríklad nemala odkladať psa preto, lebo chceš ísť do garáže, ale vytvoríš si situáciu, kedy ideš do garáže kvôli tomu, aby sa to psík naučil. Zachovávaš si ale všetky možnosti napraviť chyby. Ide o to, že ak v prvom rade potrebuješ niečo urobiť v garáži, budeš mať napríklad plné ruky, psík sa ti vtedy postaví, pretože je zvedavý, čo nesieš a ty máš možnosť s plnými rukami len opakovať povel, ale nemáš možnosť napraviť psa fyzicky. Kým totiž položíš to, čo máš v rukách a dopracuješ sa ku psovi, býva už väčšinou neskoro a pre psa je situácia nezrozumiteľná. Na druhej strane si predstav situáciu, kedy chceš tomuto predchádzať, zabezpečíš si dosah, aby si mohla psovi vysvetliť, čo sa od neho očakáva v danej situácii. Je to o tom, či si situáciu zbytočne komplikuješ, pretože ide o to, čo potrebuješ robiť v garáži, alebo cielene vytváraš situácie, v ktorých si schopná psa napraviť.
To, že tých sedem minút je dlho, je jednoducho preto, lebo v tomto veku psa je to príliš veľká požiadavka, aj podľa toho, ako píšeš, že sa psík správa.
Ďalšou vecou je potom to, že treba počítať s tým, že medzi správaním psa v odložení doma, keď ideš do garáže a v správaní psa v neznámom prostredí bude iste rozdiel, s tým treba počítať a znova sa na to pripraviť, výcvik je totiž veľmi o tom, ako dokážeš predvídať. Čím viac je neočakávaných situácií, na ktoré nie si pripravená, tým horšie.
Tent príspevok som smolila 20 minút a nie som si istá, či je podaný tak, aby bol pochopiteľný. Pri rozhovore s názornou ukážkou by trvalo vysvetlenie asi 5 minút. To s garážou bol len príklad, neber to doslova tak, že si myslím, že to robíš práve takto.

[Nils]

No, na 20 minút... Ale po treťom prečítaní som pochopil aj ja...

[rea]

No, na 20 minút... Ale po treťom prečítaní som pochopil aj ja...

uf, som rada, bála som sa, že to nepochopí nikto... To dokazuje, že ukázať to by bolo lepšie, ale beznádejné to nie je.
Už sa ale budem krotiť.

[lucik]

No, na 20 minút... Ale po treťom prečítaní som pochopil aj ja...

uf, som rada, bála som sa, že to nepochopí nikto... To dokazuje, že ukázať to by bolo lepšie, ale beznádejné to nie je.
Už sa ale budem krotiť.

no ja som sice pochopila na prvykrat, ale tiez asi len preto, lebo som mala do cinenia s tvojim rozmyslanim osobne

[Nils]

no ja som sice pochopila na prvykrat, ale tiez asi len preto, lebo som mala do cinenia s tvojim rozmyslanim osobne

...ty chápavé nežné žieňa...

[Nils]

nie, vážne rea, dá sa to pochopiť, myslím však, že najlepšie je opísať to cez príklad - tak ako si to urobila v druhej čast tvojho príspevku.

Ak by som to mal čisto teoreticky zhrnúť ja - napísal by som:

medzi podstatné determinanty výcviku patrí :

1. postupovať od jednoduchšieho k zložitejšiemu
2. zásada primeranosti - vzhľadom na psych., fyz. vývin psa v závislosti od veku
3. cielená príprava podmienok/priestorových, časových a pod./
4. zásada rešpektovania individuality jedinca/psa/
5. vytvorenie priestoru na chybu/umožniť psovi urobiť chybu a poučiť sa z nej/
6. osobnosť psovoda/pomocníka/ a jeho znalosti, schopnosti, zručnosti
7.zásada upevňovania a prehlbovania nadobudnutých cvikov, zručností
8. vytvorenie kladného vzťahu pes-psovod

...tieto teorémy sa dajú konkretizovať a rozviesť aj podrobnejšie...

hehehe - aký som ja internetový teoretik, ale všetko preverí až prax...

určite som to napísal neuveriteľne zrozumiteľne a boo tam množstvo praktických príkladov

[rea]

Nils dik, zhrnul si to dobre, už by si z toho mohol vybrať aj ten, kto je taký tabuľkovejší typ, aj ten, kto na to ide citom. Zdalo sa mi, že Rybicka strávi skôr návnadu v tejto forme , ale môže byť menej stráviteľná.

[rybicka]

rea a nils, vdaka. Tak podla Nilsovych bodov to zhrniem z mojej strany.
1. robime-len mozno pre kazdeho nie je jednoduche ako jednoduche a prechod k zlozitejsiemu ako prechod k zlozitejsiemu, to by asi fakt chcelo vidiet na zivo
2. tym sa mysli to, ze chvilu cvicit, potom sa hrat? To taktiez robime, len neviem, aka spravna dlzka je primerana vycvik:hra. Snazim sa, aby ju to vzdy bavilo, ak straca zaujem, hrame sa, kde u toho vyuzivam ozivovanie starych veci...
3. rea do tej garaze nechodim nic robit, chodim tam cielene, s tym, ze odidem a vratim sa-mam otvorene dvere tak, aby som ja na nu cez dieru medzi dvermi a stenou videla, takze okamzite, ked vstane idem za nou, vratim na miesto.....
4.nils skus uviest konkretny priklad, ako sa prejavuje respekt individuality, lebo tu si nie som ista, ci to robim, alebo nie...neviem si to vybavit....
5. toto neovladam asi. To ako ma pes schvalne urobit chybu, aby som mu potom ukazala spravny smer, aby sa poucil? Ako mam urobit situaciu, aby pes urobil chybu?
6. tu budem asi kriticka, je to moj 2. pes co sa tyka na vychovu a toho prveho som nezvladla, ale teraz to chcem zvladnut....zrucnosti, schopnosti-teoreticky viem, co mam robit, mozno aj ako to mam robit, ale hafan casto prekvapuje, je fakt, ze uz vela veci dokazem predvidat a ocakavat niektore situacie, ale nie je to vzdy...preto aj citam toto forum
7.tak to sa u nas deje a nemame s tym problem.
8. neviem definovat, ci je velmi kladny. Ak sa boji, tak sa ku mne tiskne, ked ma vidi, je sialena od radosti, velmi rada sa mazli, ale v problemovych stresovych situaciach mi velmi neveri-to je na nej vidiet. Snazim sa ju pochopit, ale je to tazke, lebo niekedy na jednoho strasaka absolutne nereaguje a niekedy je sialena a ked je sialena, vobec ma nevnima, nech robim cokolvek, aby sa ukludnila...

[Kaca]

rybicka,

kym Ti odpovie rea: priestorom na chybu sa mysli to, ze psovi cielene umoznis urobit chybu. Napriklad pri odlozeni pustis k nemu ineho psa. Alebo ineho cloveka. Pes by nemal reagovat, ani ked ho ten clovek prekroci (stava sa v meste bezne). Alebo ked k nemu iny pes pride a onuchava ho. Proste, umoznis mu, aby povel nesplnil a hned ho korigujes. Oki?
Co sa tyka 8. bodu, vyzera to tak, ze nie je upevnene postavenie vo svorke. Asi pre nu nepredstavujes Alfu so vsetkymi dosledkami. Skus na sebe zapracovat .

[rea]

Ale sa tu pekne dopĺňame...

1. tu treba práve ten cit spojiť s rešpektovaním individuality. Viac sa dodať nedá.
2. nekonči, keď pes stráca záujem. To už je nesoro. Nie vždy sa to podarí, ale prestať treba v najlepšom, prinajhoršom kúsok po. Skús si to udržať na úrovni, aby chcel pes viac, ako ty.
3. takto je to správne, potom tam zohráva úlohu, či korekciu načasuješ dobre. Či z nej pes chápe to, že sa nemá zdvíhať vôbec (vtedy je načasovanie aj intenzita korekcie dobrá), alebo to, že ak sa zdvihne, len ho napravíš (zlé načasovanie alebo intenzita korekcie)
4. toto dosiahneš len cvikom a praxou
5. práve tak, že chyby predvídaš a vytváraš sitciu, kedy si na to pripravená. Ten, kto má skúsenosti a prax, dokáže lepšie reagovať aj v situáciách, ktoré vopred nečakal, ale to je už o inom.
6. prax, prax, prax - na nete nezískaš...
7 ja by som tu trochu problém videla, už len tým, že si skúšala, ako dlho vydrží. Vrátila si ju po tom, ako si ľahla k tebe.
8. kladný je pravdepodobne pri kladných podnetoch. Pri niečom, čo psík až tak veľmi nechce, ostávate pravdepodobne obe niekde na medziposchodí. Ty nevieš ako, ona sa tomu vyhne. To rieši tá opora v tebe, podporená sebaistotou, čo, kedy a ako urobiť. Zas prax, prax, prax.

Najdôležitejšie je vedieť čo robiť, ako intenzívne a v ktorom momente, sekundový rozdiel je často na škodu. To všetko za predpokladu, že chápeš, čo a ako chápe aj pes, nie len ty. A ešte niečo. Neboj sa robiť chyby aj ty, len tak postupuješ. Treba si ju uvedomiť a dať si na to v budúcnosti pozor. To je proces učenia. Zaži si raz a zapamätáš si to lepšie, ako keď si to prečítaš 100 krát.

[Nils]

rybička/prečo ešte nie si vkodavka?/, len trošičku doplním reu podľa mojich myšlienkových pochodov...


k bodu 2. - aj cvičenie môže byť hrou - išlo mi skôr o primeranosť nárokov vzhľadom k veku - od 6 mesač. šteňaťa nemôžeš chcieť napr.zdolávanie prekážky 1,80 m alebo odloženie na 20 min alebo vypracovanie cudzej stopy s označením troch predmetov a viacerými lomami a pod. /pritiahol som to pre názornosť za vlasy/
k bodu 4. - ktosi napísal "Poznaj svojho psa" - amen
k bodu 5. napríklad - ak chceš psa naučiť chôdzu popri nohe, nemôžeš ho držať na napnutom vodidle - uvoľníš ho - aj keď predpokladáš že ťa predbehne - a vtedy zasahuješ, takisto meníš tempo chôdze atď.
k bodu 6. - to sa fakt nedá opísať - ide o komplex faktorov - počnúc temperamentom človeka, fyzickou silou, cez teoretické vedomosti, prakt. skúsenosti, motorické zručnosti, sebakontrolu, vôľové predpoklady .../kľudne si urob vlastnú introspekciu/ - a nezabúdaj, že všetko sa vplyvom skúseností, nových poznatkov a vplyvom času mení...
k bodu 7. - napr. teraz som bol niekoľko týždňov odlúčený od nášho psa - prišiel som a musel som sa vrátiť vo výcviku o niekoľko krokov späť, precvičiť základy, aby som mohol posunúť dopredu, mal som ísť tento týždeň na nácvik obrany a prekážok - ale dal som si týždeň oraz a musím sa povenovať poslušnosti a aportom, peškovi a pod. pretože mi "diviak zdivel" - skrátka posuniem sa vpred, až keď sú pevné základy a aj potom ich pravidelne opakujem
k bodu 8. - pes by nemal poslúchať zo strachu/to však neznamená, že nemáš používať aj donútenie/ - treba však vedieť odhadnúť hranice a účelnosť a vyvážiť ho odmenou

záverom - píšem ako by som to všetko perfiš ovládal, ale pravdou je, že aj ja robím chyby, aj ja "mám občas nervy" a aj mňa ten pes/môj/ vie dobre prekvapiť - príjemne i nepríjemne. Nikto nie je jasnovidec ani vševed, ale treba sa snažiť...Pes je len pes a ja som tiež len človek a ty si tiež len človek, takže neber každý neúspech ako prehru, ale ako výzvu na zlepšenie a hľadať niečo nové ako tomu vlkodavovi prejdeš cez rozum. Nakoniec najúčinnejšia aj keď najbolestivejšia metóda je le POKUS A OMYL

preboha! čo som to zase napísal za dlhý príspevok - ani by sa mi to nechcelo čítať - končím! HOWGH !!!