Dobrý deň!
Pred dvoma mesiacmi som Vám písala, že k nám pribudne šteniatko nemeckého ovčiaka. Zo šteniatka ovčiaka sa však "vykľul" sedemmesačný špic, ktorého sme zachránili pred zastrelením tým, že sme si ho vzali. (O jeho predchádzajúcom majiteľovi a o tom, ako sa k nemu správal, nevieme žiaľ nič.) Je u nás už mesiac, ale stále sa nás veľmi bojí, uteká pred nami, má stiahnutý chvost. Keď ho chceme pohladiť, musíme ho doslova naháňať. Keď ho však máme na rukách, je kľudný a oblizuje nás. So psami našich oboch susedov bez problémov "komunikuje" a tiež šteká na ľudí idúcich po ulici. So žraním tiež nemá problémy. Ako ho naučíme, že sa nás nemá báť? Ako sa dočkáme toho, že keď ho privoláme, pribehne k nám veselo krútiac chvostom a dá sa nám rád pohladiť? Niekto mi povedal, že by mohol aj uhynúť následkom citovej deprivácie. Je to pravda?
Ďakujem za odpoveď.