od beira » 23. Máj 2007, 12:42
Jedna cudzokrajna lektorka si doniesla na SK okrasneho zajaca. Do sluzobneho bytu, ktory zdielala so slovenskou kolegynou, ktorej vztah k zvieratam sice nebol vyslovene odmietavy, ale dal by sa nazvat rezervovany...
Jedneho dna sa zajac z neznamych dovodov dal do pozierania igelitky a nasledne prestal javit znamky zivota... Majitelka vpalila pocas vyucovania do triedy svojej spolubyvajucej a s palcom oznamovala, ze jej zajac potrebuje pomoc... Ta, aby zabranila vseobecnej panike, sla kriesit zajaca, ktory stale nejavil znamky zivota, a po pokuse ho ozivit konstatovala smrt... Majitelka nastojila na konzultacii veterinara, ktory telefonicky poradil ako spolahlivy sposob urcenia diagnozy pobrnkanie po fuzoch. Reakcia bola nulova, zajac definitivne mrtvy.
Vyvstala otazka, co s nim. Kafileria ani kontajner neprichadzali do uvahy. Duchaplna kolegyna zavolala studentov s hroziacou znizenou znamkou zo spravania a poziadala ich, aby v areali skoly, na dostojnom mieste, pod starym orechom, vykopali jamu velkosti skatule od topanok. Viete si predstavit, ake otazky si kladli...
Z ucty k zialu majitelky sa so zajacom prisla rozlucit aj riaditelka skoly a zastupca predniesol smutocnu rec, ktora bola majitelke tlmocena do rodneho jazyka. Za zastupcov z radov studentov mozno povazovat uz spominanych hrobarov...
Majitelka nasledujuci tyzden nosila na hrob zajacovi kvety a zapalovala sviecky, potom to asi psychicky nezvladla a opustila Slovensko. Hrob zajaca dodnes existuje, je tam kamen a uz trosku vyblednuta fotka v obale...