Viliam Jaroš, 29. 9. 2005
Dlho som zvažoval, že niečo napíšem o úrovni veterinárnej starostlivosti, ale nikdy som sa k tomu akosi nemal. Nechcem aby tento článok vyznel kriticky, pretože som presvedčený, že väčšina veterinárov si svoju prácu robí na vysokej úrovni. Sú však jednotlivci, ktorí nerobia dobré meno svojmu povolaniu.
Je takmer pravidlom, že pri návštevách nových záujemcov o adopciu psíka z nášho zariadenia príde reč na toho, alebo onoho veterinára. Vypočul som si množstvo príbehov, alebo nazvime to psích osudov, ktoré sa odohrali v ambulancii. Množstvo ľudí má ešte v čerstvej pamäti koniec svojho miláčika a útulok navštívia len kvôli tomu, že hľadajú niečo podobné, čo už doma mali.
Nie jeden raz vyslovia názor, že ich pes uhynul, alebo bol utratený zbytočne. Zatrpknuto rozprávajú o omyloch v určení diagnózy, nesprávnej liečbe,
vyťahovaní peňazí za zbytočné liečenie a podobne. V pamäti mám plný zoznam veterinárov, na ktorých som si musel vypočuť nelichotivý názor.
Nanešťastie sú v tej pamäti aj veterinári, u ktorých sa nejednalo o prvý, náhodný omyl. Ich mená sa opakujú veľmi často. Nie, nebudem ich zverejňovať,
pretože na reči „jedna pani povedala“ nedávam. Ale naozaj stojí za zamyslenie, prečo sa jedná takmer výlučne o tých istých ľudí.
Neviem, či veterinári skladajú nejaký sľub. Naozaj ma to nezaujíma. Pre mňa je to len formalita. Stačí sa pozrieť do humánnej medicíny, kde je tento sľub prísahy
podmienkou na vykonávanie liečby ľudí. Kto ani raz nepocítil pri liečbe svojich zdravotných problémov porušenie Hippokratovej prísahy, je šťastný človek.
Asi by som mu neuveril.
Ale poďme k problematike veterinárov. Pokiaľ budete naďalej klientami veterinárov, o ktorých ste presvedčení, že neodviedli dobre svoju prácu,
dovtedy sa vám budú vysmievať. Najčastejší dôvod na to, že opakovane ľudia navštevujú so svojim zvieratkom veterinára, aj keď sú nespokojní s jeho výkonom,
je údajne ich nedostatok, ostatní sú drahší a napokon veta: “celá naša rodina využíva jeho služby už veľa rokov“. Tu by som sa chcel pristaviť a podotknúť,
že práve s týmito dôvodmi veterinári najčastejšie počítajú. Myslia si, že sú nenahraditeľní.
Nechcem, aby ste po prečítaní tohto článku okamžite zmenili liečiteľa vášho zvieratka, ale za zamyslenie to určite stojí. Verte mi, viem o čom píšem.
Nejeden raz som sa stretol od samotného „veterinára“ s vetou: No a čo, veď je to len pes. Kto zažil smrť svojho miláčika injekčnou striekačkou,
toho muselo pri tejto vete zamraziť. Je to práve pes, ktorý vám po celý svoj život robil spoločnosť a opätoval vašu lásku až za hrob.
Chcem na vás apelovať Nevyberajte si veterinára podľa toho, či je vám sympatický, alebo najbližšie dostupný. Nepodľahnite sebaklamu a to platí najmä pre paničky,
ktorým stačí, aby im veterinár zaklamal a vyvrátil to, čo ráno videli v zrkadle. Prihliadajte vždy k tomu, ako pristupuje k vášmu psovi, mačke a podobne.
Všímajte si, aké úkony spraví pri vstupnej prehliadke. Či zmeria teplotu, vypočuje srdce, spraví rozbor moču, alebo krvi. Nepozerajte na peniaze, ak sa jedná
o život vášho psa. Možno, že ušetrením pár stoviek vás bude hrýzť svedomie po celý život, keď sa dozviete, že váš miláčik uhynul zbytočne.
Zažil som veľmi veľa nešťastí a tragédií, do ktorých som bol nechtiac vtiahnutý. Našťastie aj veľa radosti, keď na moje odporúčanie a zmenu veterinára
psík dodnes žije. Nebojte sa v prípade, že máte pochybnosti osloviť aj iného odborníka. Ak potvrdí predchádzajúcu diagnózu, nič sa nedeje.
S tým sa musíte zmieriť, ale je naozaj veľa prípadov, keď je to úplne ináč a ku prospechu vášho miláčika i vás.
Niekoľko krát som bol svedkom toho, že ľudia majú strach vyhľadať pomoc niekde inde. Ak sa k tomu odhodlajú, zvyčajne to robia v tajnosti.
Na tomto mieste je strach neopodstatnený. Otvorenosťou sa aspoň vytvorí naozaj konkurenčné prostredie a vyčistí sa od ľudí, ktorí určitým nedopatrením dostali do rúk
diplom. Až keď si veterinár uvedomí, že je nahraditeľný, vyšetrí vášho miláčika dôkladne.
Pre vašu zaujímavosť vám dám nahliadnúť do svojej pošty. Mená aktérov mám vo svojej pošte, ale zámerne ich neuvádzam, aby som niekoho nepoškodil.
Tento príbeh hovorí o všetkom, čo som napísal:
Vážený pán Jaroš,
Už dlhší čas zvažujem, že Vám napíšem pár riadkov a vyslovím obdiv nad Vašou prácou.
Žiaľ, tento list nebude o príjemných veciach. Chcem Vás požiadať o pomoc.
Naša sučka Hetty, ktorú sme mimochodom prichýlili pred necelými dvoma mesiacmi vo veľmi zúboženom stave nám porodila šteniatka.
Prijali sme tento fakt s určitými rozpakmi, pretože Hetty je náš prvý pes a hneď nám pribudlo ďalších osem šteniat. Zhostili sme sa tejto udalosti
s najväčšou zodpovednosťou a hneď po narodení sme rozhodili siete po okolí a ponúkli šteniatka do nových domov. Ale to nie je ten najväčší problém.
Šteniatka majú už šesť dní a všetko bolo v poriadku, kým ich mama nedostala prvý epileptický záchvat. Záchvaty sa opakovali čoraz intenzívnejšie až sme boli nútení
privolať veterinára. Ten skonštatoval, že sučke už nie je pomoci, preto Vás žiadam, či by ste nedokázal jej osirelé deti zaopatriť.
Hetty, i keď je bezvládna, ešte stále svoje deti kojí.
Na Vás sa obraciam aj kvôli tomu, že mám prečítanú Vašu stránku od A po Z. Čítal som Váš príbeh o Piškotkách, a preto usudzujem, že by nemal byť pre Vás problém
pomôcť tým nešťastným šteniatkam.
Taktiež som čítal o Vás článok na kanadskom Zvědavci o tom, ako ste zachránil Bárta. Škoda, že našej sučke už nik nedokáže pomôcť. I keď bola u nás relatívne
veľmi krátku dobu, všetci sme si na ňu zvykli a o to väčšie je naše trápenie. Bol to asi jej osud, ten si nik nevyberá.
Veterinár skonštatoval, že sa jedná o vážne neurologické ochorenie a už jej toho života veľa nezostáva. Zatiaľ má mlieko, preto od nej ani šteniatka neoddeľujeme.
No zdá sa nám to veľmi neetické a morbídne. V prípade, že by ste bol ochotný prijať Hettyne šteniatka a ozvete sa mi, v tom okamihu sadnem na vlak
a priveziem Vám ich.
Prajem veľa zdaru v tak namáhavej a nedocenenej práci.
S pozdravom S.P.
Pekný deň!
Je možne, že by som Vám vedel s Vašou sučkou pomôcť. Podľa príznakov, ktoré uvádzate sa môže jednať o popôrodnú eclampsiu. Objavuje sa u súk po pôrode. Je charakterizovaná hypocalcemiou, ktorá spôsobuje zvýšené neurosvalové podráždenie až tetániu. Navrhujem navštíviť veterinára a aplikovať do žily vápnik (Calcium/ a to opakovane. Je možné, že Váš veterinár bude iného názoru, preto navrhujem vyhľadať iného. Veterinárov je v dnešnej dobe ako dreva.
Držím palce!
Ak by ste náhodou sučku nezachránili, o jej šteniatka sa postaráme.
S pozdravom Viliam Jaroš
Vážený pán Jaroš,
Neviem opísať svoje dojmy a vyjadriť slovami vďaku za Vašu pohotovú radu, ktorá vniesla nádej do našej rodiny. Po prečítaní Vašej správy sme okamžite vyhľadali
veterinára, ale už iného a ten po vyšetrení skonštatoval to, čo ste nám Vy naznačili. Vraj je to samozrejmosť. Nepochopím, že pre jedného veterinára
to je samozrejmosť a druhý nerozozná príčiny. Hneď začal s liečbou a vyzerá to tak, že Hetty je v dobrých rukách. Keby nemala šteniatka, tak by si ju ponechal u seba
v ordinácii, ale takto sme boli nútení ju vziať domov. Dnes ráno už vstala a v jednom kuse pije vodu. Krmivo jej ešte nechutí, ale veterinár povedal,
že to sa spraví. Ešte raz srdečná vďaka. Je vidieť, že ste jeden z mála ľudí na správnom mieste.
Nedokážeme vyjadriť svoj obdiv a úctu k Vašej osobe. Dúfam, že budem mať ešte tú česť sa s Vami spoznať osobne.
S úctou S.P. s rodinou!
diskusia k príbehu
