Ako už isto viete, naše zariadenie je domovom aj iných zvierat, ako sú kone a psy. V niektorých príbehoch som sa útržkovito zmienil i o našich kozách. Kozy prišli k nám úplnou náhodou a priznám sa, z počiatku som z toho nadšený nebol. Nevedel som si totižto predstaviť spolužitie psov a kôz v jednom objekte.

Keď nám policajti priviezli prvú túlavú kozu, museli sme spraviť mimoriadne opatrenia, aby nedošlo k zbytočnej smrti. Predpokladal som, že to bude len na pár dní, ak nie hodín a že sa pôvodný majiteľ o svoju kozu prihlási. No mýlil som sa. Koza spôsobila v cudzích záhradách toľko škody, že keby sa k nej priznal, musel by zaplatiť neporovnateľne viac, ako je tržná cena kozy najušľachtilejšieho plemena. Po niekoľkých týždňoch si ľudia všimli, že chováme i tieto zvieratá a s prosbou o pomoc nás žiadali, aby sme sa postarali aj o ich kozičky. Dôvody boli rôzne. Jedným z dôvodov bolo napríklad i to, že sa blížila zima a oni nemali nachystané krmivo na toto ročné obdobie. Ako keby sme my na zimu predpokladali, že budeme potrebovať seno. Vtedy sme nechovali ešte kone, ale pre nás nie je nič nemožné. Seno som zohnal a taktiež postavil pre ne stajňu.. Najčastejšou príčinou, ktorú uvádzali, bola však nízka mliečna úžitkovosť, alebo žiadna. Tieto prípady nám vozili ako krmivo
pre psov. Bolo mi ich veľmi ľúto, tak som sa rozhodol, že ich necháme zimu prežiť. Od vtedy si život bez nich neviem ani predstaviť. V priebehu jedného roka sa nám stádo rozrástlo na 15 kusov.

Keďže som vyštudovaný zootechnik s ošetrovaním nebol problém. Najťažšia bola liečba chorých zvierat. Niektoré naozaj vyzerali, ako reklama na hlad. Všetky mali vnútorných i vonkajších parazitov a boli v biednom výživnom stave. V takej kondícii by zimu neprežili, alebo len z veľkými problémami. Náš veterinár mal plné ruky práce,
len aby niektoré doslova udržal pri živote. Bude sa vám to zdať neuveriteľné, ale práve tieto sa nám po okotení odvďačili najvyššou úžitkovosťou v produkcii mlieka. Tu sa potvrdilo jedno nepísané pravidlo, že výkonný organizmus potrebuje výkonné prostredie. Koza je tvor, ktorý miluje pohyb a pobyt na čerstvom vzduchu.
Veľa ľudí, ktorí navštevujú náš útulok sa neubránia údivu, že tak krásne kozy ešte nevideli. Naše kozy sú voľne pustené počas celého roka, samozrejme s prístupom do svojej stajne. Keď prší, alebo je inak nepriaznivé počasie, tak ich von nedostaneme ani za svet.

Prvý rok tu mali doslova raj na zemi. V celom areáli kasárni sme boli sami, takže mali nekontrolovaný pohyb takmer na štyroch hektároch pozemku. Počas minulého roka sa ostatné priestory zaplnili podnikateľskými aktivitami a našim kozám nastali ťažké chvíle. Autá, ktoré takmer nepoznali sa tu teraz premávajú, ako na cestnej komunikácii. Taktiež je tu voľný pohyb osôb a nám už stihli zmiznúť dve kozliatka. Tento rok
ich musíme na pastve strážiť, ale i tak sú pre naše zariadenie nenahraditeľné. Okrem toho, že nám spríjemňujú život, ušetríme ročne niekoľko tisíc korún za nákup mlieka pre šteňatá.

Kozie mlieko je veľmi zdravé a môžem s určitosťou potvrdiť,
že je neporovnateľne kvalitnejšie ako kravské. Mali sme tu niekoľko takmer beznádejných prípadov, keď nám priviezli šteňatá, ale i dospelých psov na pokraji smrti. Kozie mlieko im doslova zachránilo život. Keď som si to prerátal, tak z ušetrených peňazí na nákup mlieka v obchode, ich hravo uživíme spolu s troma koňmi. Dá sa povedať,
že naše kozy uživia okrem seba aj kone.

Kozy sú veľmi inteligentné a nebojím sa povedať, že ich stupeň inteligencie je na úrovni psa. Dajú sa naučiť veľmi veľa kúskom. Divím sa, že to postrehlo tak málo ľudí. Pri ich pozorovaní som získal veľa cenných poznatkov,
ktoré využívam pri tréningu koní. Je to zviera, ktoré má snáď najlepší zmysel pre rovnováhu zo všetkých domestikovaných úžitkových zvierat. To čo dokazujú je priam neuveriteľné. I malé kozliatka sú niekoľko dní
po narodení schopné zdolávať najťažšie prekážky.

Neverili by ste, aký poriadok si vedia zariadiť medzi sebou. I keď je s nimi v stáde pustený po celý rok cap, majú rozvinutý dokonalý matriarchát. Šéfuje im najstaršia a najskúsenejšia koza. Nie ako u ľudí, keď sú v mnohých prípadoch starší ľudia vydaný na posmech mladšej generácii a o vodcovstvo sa pokúša kadejaký holobriadok, ktorému stačí na jeho post ovládanie cudzieho jazyka.

Často som s nimi experimentoval. Napríklad som chcel, aby sa zdržiavali na jednom mieste dlhšiu dobu. Pokúsil som sa ich šéfku priviazať o kolík a dúfal, že ostatné sa budú pri nej zdržiavať. Netrvalo to ani desať minút, keď ďalšia adeptka na vodcovstvo pochopila, že jej sokyňa je priviazaná. Jednoducho prevzala velenie a odviedla stádo
na druhý koniec lúky. Nezostávalo mi nič iné len uviazanú kozu pustiť. Tá okamžite utekala za stádom a rozdala si to s tou anarchistkou.
Hneď ukázala, že šéfuje ďalej a trvalo viac, ako týždeň, kým nechala opovážlivú kozu na pokoji. Pri každej jednej príležitosti jej to spočítala. Taktiež je veľmi ťažké začleniť do stáda novú kozu. Tá musí absolvovať boj s takmer každou a podľa toho nad koľkými zvíťazí sa začlení
do stáda. V tomto prípade je veľmi dôležité, aby sa kozy zoznamovali na voľnom priestranstve a nie v stajni. Slabšia musí mať dostatok priestoru na únik. Ináč by mohlo dôjsť aj k vážnym poraneniam s následkom smrti. Takmer denne sa pokúšajú mladšie a slabšie kozy dostať o stupienok vyššie. Už i malé kozliatka napodobňujú svoje mamy. Je to naozaj veľmi zaujímavý pohľad a niekedy sa vydržím dívať na ich hry aj celé hodiny.

Kozy majú veľmi dobre vyvinutý orientačný zmysel. Aj keď sa vnoria do neďalekého hustého lesa vzdialia sa aj niekoľko kilometrov, vždy sa vrátia. Spočiatku som im veľmi neveril, ale už niekoľko krát ma presvedčili, že moje obavy sú neopodstatnené. Ak ich neodoženie nejaký závistlivec, vždy sa vrátia samé. Taktiež sa vedia orientovať veľmi dobre v čase. Akonáhle je z akéhokoľvek dôvodu narušený ich časový harmonogram, doslova sa búria. Ak sú spokojné a dostanú všetko čo potrebujú na čas, ani nevieme, že ich máme. Sú veľmi komunikatívne a nebudete veriť, každá pozná svoje meno. Sú to naozaj nedocenené zvieratá.

Keďže som dlhé roky pracoval, ako plemenársky zootechnik, rozhodol som sa, že si vytvorím stádo, kde by postupom času nebola ani jedna biela koza a pokúsim sa zámerným krížením dosiahnuť pôvodnú farbu kôz aj s rohami. Predpokladal som, že to bude trvať minimálne desať rokov, kým sa mi narodí prvý taký jedinec.
Vlani na Vianoce nám doviezli kozu, ktorá mala dni spočítané a náš útulok bol pre ňu poslednou možnosťou na prežitie. Jej chovateľ vážne ochorel a nemal sa kto o ňu postarať. Dal som ju ešte pripustiť a v máji sa nám narodili dve prekrásne kozliatka. Na môj veľký údiv, jedno a zrovna capko sa narodil takej farby, ako som si predstavoval. Je to priam neuveriteľné. Takýchto náhod som tu zažil veľmi veľa a utvrdzuje ma to vo svojej viere. Vždy, keď už sa zdá, že som v koncoch, alebo mám nejaké zvláštne želanie, nastúpi vyššia moc a pomôže mi k dosiahnutiu cieľa. Nie som tu od toho, aby som ľudí presviedčal o živote v pravde, ale naozaj niečo musí existovať čo nás riadi. Aby človek žil v pravde v dnešnej dobe na Slovensku, na to mu už nestačí len odvaha, ale musí stratiť i pud sebazáchovy. No to som zas odbočil. Ospravedlňujem sa všetkým ateistom. Ľudia majú často voči ním predsudky. Možno je to ešte z čias stredoveku, keď vo fantázii ľudí stelesňovali symbol diabla. Na druhej strane nie nadarmo ich volali aj kravami chudoby. Je veľmi veľa prípadov, keď zachránili od hladu celú rodinu a v neposlednej miere prinavrátili svojim mliekom zdravie na smrť chorému človeku. Podľa mňa si toto
zviera zaslúži omnoho viac úcty, ako doteraz. Obohacuje náš život o veľmi veľa skúseností. Fakticky pri kozách som prišiel na to, že život nie je o peniazoch, ale o rovnováhe.

diskusia k príbehu