V našom zariadení sme už zachránili veľmi veľa životov. Nechcem teraz písať o chorých a vyhladovaných stroskotancoch, ale o zvieratkách, ktoré sú neschopné prežiť bez našej pomoci.
Ide o kojencov v štádiu, keď ešte nevnímajú a v prípade smrti by ich to ani nebolelo. Priznám sa, vždy som zvažoval čo by bolo pre dané zvieratko lepšie. Nechať ho žiť, alebo bezbolestne utratiť. Každý takýto náš pokus o záchranu kojenca v sebe skrýva možné riziká. Nemusí sa to vždy podariť a zvieratko môže neskôr uhynúť v krutých bolestiach spôsobených zažívacími ťažkosťami, alebo stratou imunity a ochorením, ktoré sa končí smrťou. Zo svojej minulosti som mal však dostatok skúsenosti s takýmto odchovom mláďat, takže odvaha pustiť sa do záchrany mi nechýbala.

Počas našej praxe sa nám podarilo odchovať desiatky osirelých šteniatok, mačiat, niekoľko králikov, zajačikov, kozliatok, žriebätko a dokonca i malé kuny skalné. Chcel by som vám sprostredkovať moje skúsenosti s jednotlivými druhmi zvieracích kojencov, pretože človek nikdy nevie, či sa mu to niekedy v živote nehodí. Možno raz i vy zachránite na základe mojich rád nevinný život. Chcem vás však upozorniť, že by bolo v takom prípade vhodné, poradiť sa s veterinárnym lekárom. Ten vám zvieratko vyšetrí a určite poskytne viac informácii ako ja.

Príbeh, ktorý vám teraz rozpoviem je o malej kune, ktorá sa k nám dostala vo veku necelého týždňa. Bolo to

Felina

také malé a bezbranné zvieratko, že som neveril v úspešný koniec našej záchrany. Našli ju stavbári pri rekonštrukcii strechy. Jej dvaja súrodenci pád z výšky neprežili. Dlho som zvažoval, čo podniknúť. Napokon ma manželka aj deti prehovorili a začal boj o holý život. Dali sme jej meno Felina.

V prvé dni sme ju kŕmili špeciálnou kŕmnou mliečnou kašičkou pre šteniatka. Jedla každé dve hodiny, len s tým rozdielom, že tie dávky boli naozaj miniatúrne. S ťažkosťami vypila 1ml kašičky. Aplikovali sme ju inj. striekačkou. Po každom kŕmení nasledovala jemná masáž bruška za účelom vyprázdnenia. My sme používali jemný štetec. Keďže bola veľmi drobunká, museli sme prispôsobiť jej hniezdo daným podmienkam. Spávala v buničitej vate v krabici z polystyrénu, ktorú sme obkladali plastovými fľašami naplnenými teplou vodou. Teplota hniezda bola veľmi dôležitá pre jej prežitie, pretože nemala ešte vyvinutú termoreguláciu a bolo podstatne chladné počasie. Asi po týždni sa jej otvorili očká a hneď bol na ňu krajší pohľad. Bola nesmierne pohyblivá a naša pozornosť sa musela sústrediť na to, aby nám niekde nezaliezla. Stále mala snahu skúmať všetko nové. Postupom času asi vo veku troch, štyroch týždňov začala prijímať potravu samostatne. Začali sme jej ju spestrovať jemne pomletým a rozmixovaným mäsom s pridaním rozvarenej ryže. V strave nechýbalo surové rozšľahané vajce, neochutený jogurt, rôzna zelenina, ovocie, banán a cestoviny. Vhodné sú aj mačacie konzervy pre mláďatá. Veľmi jej to chutilo a začala neskutočne priberať na hmotnosti. Vo veku šiestich týždňov ju veterinár prvýkrát odčervil a zaočkoval. V tomto veku s ňou už bolo na nevydržanie a mali sme čo robiť, aby sme ju ochránili od všetkých nástrah, ktoré na ňu číhali v útulku pre psov.

I keď sme jej spravili voliéru, nechcela tam byť a žalostne kričala. Jej nepríjemný vŕzgavý piskot bol neznesiteľný a vždy nás obmäkčil. Museli sme spraviť veľa mimoriadnych opatrení, aby nedošlo k stretu so psom. Felina si ku svojej spokojnosti voľne behala po celej budove a starostlivosť o svoju bezpečnosť ponechala na nás. Stále mala snahu preskúmavať okolitý terén. V tom období prišiel k nám i Batman a z nich sa stala nerozlučná dvojica. Vydržali sme dlhé chvíle sledovať ich roztopašné hry a i dnes si s obľubou

Batman drží Felinu za chvost

púšťame videonahrávky z toho obdobia. Batman bol z nej zúfalý, pretože v pohybe sa jej nevyrovnal. Predvádzala mu také akrobatické kúsky, že ho dostávala až do zúrivosti. Niekedy sa mu nechala chytiť za chvost a on ju vláčil po zemi ako handru. Keď toho mala dosť, tak ho zubami uštipla do nosa a bolo po hre. Umožnili sme jej, aby sa hrala aj s ostatnými šteňatami, ale k nim až takú dôveru nemala. Niekoľkokrát s Batmanom aj zaspala, no ich rozdielny časový harmonogram im nevyhovoval. Ona na rozdiel od Batmana prespala veľkú časť dňa a v noci to bolo naopak. Aj my sme mali čo robiť, aby sme ju v noci "nevysťahovali". Nedalo sa pri nej spať a naše nohy a ruky sme museli mať stále prikryté. Neustále číhala na každý kúsok nášho odkrytého tela. Vyspali sme sa až...

Nejakým spôsobom sa jej podarilo dostať na dvor útulku a už sme ju viac dobrovoľne do budovy nedostali. Našla si bezpečné miesto na spanie v unimobunke, ktorá nám slúži ako sklad. S pribúdajúcim vekom tam prespala takmer celý deň a vyliezala len na kŕmenie, vystrájanie s Batmanom a nočné prechádzky. Keďže bolo leto a naša rodina trávila celé prázdniny na útulku, strážnych psov sme nechávali na noc v kotercoch. Jej najobľúbenejšou hrou boli prepady z úkrytu. My sme už boli na ňu zvyknutí, ale niekedy prekvapila a vystrašila i nás. Celá hra spočívala v tom, že z ničoho nič vyskočila na svoju obeť a vyšplhala sa jej na plecia. Veľmi rada robila tieto útoky z betónového plota rovno na hlavu. Nezabudnem na jednu príhodu, na

Felina pri hre so šteňaťom

ktorej sme sa dlho zabávali a ešte i dnes je to jedna z mála historiek prežitých v útulku, ktorá vie rozveseliť. Ako sa hovorí "najväčšia radosť je škodoradosť."

Záujemcovia o psíkov, ktorí nás navštívia sú rôzni. Niektorí návštevníci rešpektujú naše výstražne tabuľky na bráne a čakajú kým sa im budeme venovať. No niektorým to vôbec neprekáža a vchádzajú k nám ako do svojho. Raz prišla rodinka, ktorej sa nechcelo čakať a otvorila si bránku bez obáv. Psi ma vždy upozornia, že je niekto cudzí v objekte. Vtedy sa aj hnevám a posielam nedočkavých ľudí za plot s vysvetlením, že môžu prísť k úrazu. Takmer každý mi odpovedá, že sa psov nebojí. I táto rodinka mi niečo v podobnom duchu povedala a pokračovala ďalej. Nestihol som sa ani nadýchnuť a sranda bola na svete. Felina zo svojho úkrytu sledovala votrelcov a vo vhodnej chvíli skočila na chrbát nič netušiacej pani. To čo potom nasledovalo sa nedá popísať. Darmo som kričal, pobehoval a ukľudňoval ich, že je to mláďa. Tá pani skoro skolabovala , sadla si na zem, rukami si zakryla tvár a vrešťala ako zmyslov zbavená. V takom prípade je najlepšie si mladú kunu nevšímať, pretože výkriky a zrýchlené pohyby ju ešte viac podporujú k hre. Trvalo to niekoľko sekúnd, ale mne sa to zdalo ako večnosť. Popreskakovala po všetkých štyroch vydesených ľuďoch a odbehla späť do úkrytu. Normálne som mal strach o zdravie spomínanej pani. Bola v takom šoku, že zabudla rozprávať. Našťastie okrem psychickej ujmy a zdevastovaného sebavedomia, neutrpela žiadne škrabance. To, čo som si potom od nej vypočul, by ma za iných okolností snáď aj urazilo, ale v tom momente som sa v duchu zabával a zabudol na hnev. Dlho sme si túto historku pripomínali a vždy to skončilo smiechom do popuku. Odvtedy som už niekoľkokrát oľutoval, že nemáme kunu, ktorú by sme mohli použiť ako výchovný prostriedok voči ľuďom, čo nerešpektujú naše výstražné tabuľky.

Taktiež sme mali problémy s jedlom. V lete býva zvykom, že stolujeme vonku a na grile si robíme rôzne špeciality. Minulé leto sme tieto aktivity museli obmedziť, pretože sme sa v prítomnosti Feliny nemohli najesť. Nie jedenkrát sa stalo, že si uchmatla zo stola, čo sa jej pozdávalo na konzum. Vtedy bola neodbytná a v prípade, že by sme jej to neumožnili, dokonca i agresívna. Krik, alebo zaháňanie na ňu neplatili. Zrýchlený pohyb ruky vnímala ako výzvu na hru a útočila. Ak sa pri hre s rukami rozvášnila, jej uhryznutia aj boleli. Vtedy sme sa museli správať tak, ako keby ani neexistovala a tíško oželieť svoj obed. Mala veľmi silné čeľuste a svojimi tenkými zúbkami dokázala nepríjemne uhryznúť aj do krvi. Napriek týmto jej výstrelkom sme ju milovali a nedali na ňu dopustiť. Ak bola spokojná, jej prítulnosť sa dala porovnať s mačaťom.

Blížila sa jeseň a pre mňa nastalo obdobie vážneho rozhodnutia. Musel som Felinu vypustiť späť do prírody, pokiaľ bolo ešte priaznivé počasie, a chcel som, aby sa aklimatizovala. Jej nočné potulky boli čoraz dlhšie a niekedy sa pozabudla a neprišla ani cez deň. Niekoľkokrát si priniesla domov aj vajíčko z neďalekej chovateľskej osady. Keďže naše zariadenie sa nachádza v blízkosti bývalého vojenského priestoru, rozhodol som sa ju vypustiť do panenskej prírody. Osedlal som koňa a vybrali sme sa spolu na poslednú vychádzku. Vypustil som ju asi 8 km od civilizácie a nádejal sa, že sa prispôsobí novým podmienkam. Loviť vedela, o čom ma presvedčila keď priniesla zo svojich potuliek niekoľkokrát myšku.

Našiel som jej krásny listnatý les, ohraničený vápencovými skalami a pustil som ju. Keď vyliezla na skalu, obrátil som koňa a čo najrýchlejšie odcválal. Viac ako pol roka som sa tomu miestu pri svojich prechádzkach vyhýbal. Tento rok na jar ma zvedavosť prinútila, aby som tam zašiel. Felinu som však nestretol. Dúfam ale, že sa zabývala a prispôsobila novým podmienkam. Nedávno sme taktiež spolu s mačatami odchovali mláďatá kuny, no už som bol opatrnejší na moje city a snažil som sa, aby som s nimi neprišiel až tak do kontaktu. Mladé kuny k nám prišli už odrastené a schopné prijímať samostatne potravu po niekoľkých dňoch. Z toho dôvodu sme ich mohli odchovať vo voliére. Všetky naše skúsenosti z odchovom Feliny sa osvedčili a aj tieto sa nám podarilo odchovať až do dospelosti. Vypustil som ich neďaleko miesta, kde som naposledy videl našu Felinu.

Už dva roky sa snažíme odchytávať tieto šelmičky z mestských i záhradných lokalít a vypúšťať ich do pôvodného prostredia. Je to podľa mňa jediné možné riešenie, pokiaľ si obyvatelia spomínaných lokalít nebudú dostatočne zabezpečovať svoje kurníky. Ľudia z nevedomosti a zo svojej pahltnosti zabíjajú tieto prekrásne, inteligentné zvieratá, pretože sa nechcú deliť o priestor, ktorý svojim spôsobom zabrali aj kunám. Pritom sú na vine najmä oni, pretože majú nezabezpečené kurníky a nechávajú znášku vajec dlhé hodiny a najmä cez noc na hniezdach. Doporučujem všetkým, aby zbierali vajíčka od svojich sliepok v priebehu celého dňa. Rozumný hospodár venuje čas, ktorý by strávil lovením kuny, radšej na lepšie zabezpečenie svojich kurníkov a králikárni. Určite sa mu to vyplatí, pretože kuny sú veľmi užitočné a lovia najmä potkany a myši. Kuna, ktorá sa naučí, že nájde vajíčka na určitom mieste, s obľubou sa tam vracia. Sliepky by mali nocovať v inom zabezpečenom oddelení, ako v tom, kde znášajú vajcia. Kuna, ktorá vyhľadáva vajcia, vo voľnej prírode nikdy nestihne uloviť zdravú sliepku bažanta, alebo iného vtáka na hniezde. Pokiaľ je zdravá, vždy uletí. Často sa stáva, že majiteľ nájde všetky svoje sliepky poškrtené a chýba mu len jedno vajce. Kuna nezabíja z roztopaše, alebo nedajbože preto, že má sadistické sklony, ako sa mi snažili nahovoriť niektorí chovatelia sliepok. Ona jednoducho nechápe, že po usmrtení jednej sliepky sa ozýva naďalej hluk a preto sa snaží všetky škriekajúce sliepky umlčať. Vo voľnej prírode sa nestane, že by sa ostatné vtáky po útoku nerozpŕchli a nenastalo ticho. Možno aj práve preto tak dlho trvalo, kým Felina zliezla z chrbta spomínanej hysterky.

Chcel by som túto poviedku ukončiť jednoduchou výzvou. Prosím vás, nezabíjajte kuny! A nie len preto, že môžete zabiť našu Felinu.

diskusia k príbehu