Celej tejto príhode predchádzala veľmi nepríjemná údalosť. Niekoľko dní dozadu sme sa museli rozlúčiť pre nevyliečiteľnú chorobu, s našim rodinným psom, ktorý bol taktiež zachránený od istej smrti dávno pred tým, než sme s manželkou uvažovali o zriadení útulku pre opustené zvieratá. Mal už jedenásť rokov a bol to statný francúzsky ovčiak menom Bask. To meno nemal náhodou. Kto pozná mentalitu malého národa v Španielsku a poznal nášho Baska, musel uznať, že iné meno by si ani nezaslúžil. Bol nesmierne hrdý, sebavedomý a veľmi ťažko zvládnuteľný. K tomuto psiemu priateľovi by som sa mohol vrátiť nabudúce a venovať mu celú kapitolu. Určite si to zaslúži.

Dňa 19. 5. 2000, ako som už spomínal, nebol som v najlepšej nálade, keď nám pracovníci diaľnice priviezli psíka, ktorý sa zdržiaval na jednom mieste viac, ako dva dni.

Pán, ktorý ho priviezol sa najskôr prišiel informovať, či sme ochotní šteňa prijať a priznám sa, z počiatku som jeho rečiam o nájdenom psíkovi v kríkoch, na okraji cesty neveril. Takmer dennodenne sa stretávame s nezodpovednými chovateľmi, ktorí sa nám snažia nahovoriť, že psíka našli a nemajú odvahu priznať, že sa ho chcú jednoducho zbaviť. Ak im odvaha nechýba, tak si jednoducho vymýšľajú rôzne rozprávky, len aby nemuseli platiť očkovanie a odčervenie.

Ani neviem prečo, som sa rozhodol bez siahodlhej prednášky o ľudskej nezodpovednosti a požadovanej čiastky na veterinárnu starostlivosť, psíka prijať. Nechápal som len, prečo spomínaný pán nechce chytiť šteňa do ruky. Vzal deku a snažil sa ho do nej zabaliť, ako ježa. Priznám sa, bol to pre mňa veľmi zábavný pohľad a po dlhšej dobe sa mi zlepšila nálada. Malý bol jedovatý a hrýzol všetko, čo sa mu dostalo pod zuby. V tom okamžiku som sa doňho zamiloval a vyriekol vetu, ktorá sa stala osudnou. "Ty budeš môj, teba si ponechám."

Vzal som ho do rúk a nedbal na to, že hryzie, ako malý krokodíl. Mal ešte mliečne zuby a kto mal šteňa vie veľmi dobre, čo tie ihličky dokážu len pri hre. Mal som doškriabané ruky a pokúsané líce i s uchom. Prvý deň odmietal prijať potravu i keď bolo na ňom vidieť, že bol vyhladovaný. Ľahol si u mňa do kúta a všetko pozoroval. Odmietal si dokonca ľahnúť i na deku. Bol nesmierne unavený, ale nezaspal. Stále vrčal a striehol na vhodný okamih, kedy sa otvoria dvere a bude opäť voľný. Musel toho negatívneho pozažívať za svoj krátky život veľmi veľa. Dospelý pes má čo robiť, aby sa vedel zorientovať medzi autami a všetci dobre vieme, ako to zvykne dopadnúť. Žiaľ, sú ich plné cesty, nešťastníkov.

Ráno sa už aspoň napil vody, ale pohladiť sa nedal. Už som mal pocit, že sa z tých aut zbláznil. Bol som naďalej trpezlivý a očakával, že príde k rozumu. Dal som si na tanier mäso zo psej konzervy a predstieral, že to jem. Bolo na ňom vidieť, že je hladný a z misky by si už určite vzal. Vydržal som a chcel sa s ním zblížiť. Bola na to vhodná príležitosť. Po niekoľkých minutách neodolal a prišiel ku mne. Zobral si kúsok mäsa z ruky a odišiel späť do kúta. Myslel som, že mám vyhrané a skúsil som ho pohladiť. Bol to omyl. Psík na mňa zaútočil razanciou pitbulla. Natoľko ma prekvapil, že som doslova stuhol. Na moje počudovanie sa začal na mne zabávať a vrtel chvostom. Mal som pocit, že sa mi vysmieva. Podotýkam, že mal vtedy približne desať týždňov. Zrazu sa z neho stal úplne iný psík a dokonca začal na mňa vyskakovať. Dodnes si neviem vysvetliť jeho správanie. Akoby švihnutím zázračného prútika bol milý a ochotný sa dať pohladiť i vziať na ruky. Víťazoslávne som ho vzal von a chcel sa pochváliť manželke. To som nemal urobiť. Hneď ako ju zbadal, zostal zlostný. Vyšmykol sa mi z rúk a ušiel naspäť do kancelárie. Mal som z toho v hlave guláš. Vrátil som sa za ním a div sa svete, opäť bol milý a prítulný. Trvalo to asi tri dni, keď sa dal pohladiť i manželke a mojím deťom. Počas mojej praxe som sa s niečim podobným nestretol.

Veľmi dlho som zvažoval, aké meno mu vybrať. Je to na celý život a ja sa vždy snažím, aby charakterizovalo psiu osobnosť. Napokon som mu dal meno Batman. Mal totižto veľmi veľké uši a svojím výzorom pripomínal netopiera. Vtedy som netušil, že i jeho povaha je totožná s filmovým hrdinom. Po niekoľkých týždňoch bol najobľúbenejší psík v našom zariadení a stal sa našim maskotom.

V útulku má výsostné právo a dáva to aj dôsledne najavo. Veľmi rýchlo pochopil, že psy za mrežami mu nemôžu ublížiť a jeho najväčšou zábavou je behanie popred koterce. Musíme ho v tejto aktivite obmedzovať, pretože pri tom hluku, ktorý vyprovokuje, nie je počuť vlastného slova.

Pes, ktorý stráži útulok v našej neprítomnosti je nekompromisný voči akejkoľvek provokácii. Všetci ho rešpektujú a keď ide popred koterce, nemá konkurenta. Nečudo, veď je to pitbull. Dali sme mu meno Ziko. Div sa svete, je to najobľúbenejší pes nášho Batmana.

Po výmene zubov som ho začal brávať do terénu s kozami. Nikdy som ho neučil zavracať stádo. Mám doslova vycvičené kozy, takže mi stačí len usmerňovať ich pohyb. Batman to všetko sledoval z nejakého vyvýšeného miesta a vždy keď som sa zdvihol, aby som zatúlanú kozu zavrátil, vyrazil i on. Spočiatku si z neho kozy robili kino, pretože bol malý, ale postupom času ho začali rešpektovať. Nevedel som prečo, až kým som to nevidel na vlastné oči. Batman si jednoducho zaumienil, že to dokáže a začal milým kozám okusovať päty. Je to veľmi citlivé miesto na nohe. Určite každý z Vás niekedy zle našliapol, alebo si narazil pätu, takže nemusím opisovať tú bolesť. Som presvedčený, že na budúci rok ich bude pásť bez mojej podpory.

Skončilo sa obdobie pastvy a kozy máme pustené len vo výbehu. Niekedy ho pristihnem, ako ich preháňa z jedného konca ohrady na druhý. Je to veľmi zábavný pohľad. Teraz má 8 mesiacov a začínajú sa mu páčiť psie slečny. Doslova si vynútil, aby som mu denne púšťal Bettinku, ktorá je v našom zariadení už takmer tri roky. Pri nej, ak by ste mi dovolili, by som sa pristavil.

Vytiahol som ju v noci z kontajnera na odpadky, na základe telefonickej informácie. Bolo to večer, niečo po jedenástej. Priblížil som sa k spomínanému kontajneru, kde bola absolútna tma. Z útrob kontajnera bolo počuť neidentifikovateľné zvuky. Priznám sa, že som netušil, čo to môže byť. Zvedavosť a taktiež snaha zachrániť uväznené zviera ma prinútili, aby som strčil ruku do odpadkov a pokúsil sa majiteľa žalostného hlasu oslobodiť. Nahmatal som niečo malé, teplé, chlpaté a keď som to vytiahol, bolo to ani nie trojtýždňové šteniatko. Bolo totálne dehydrované a neschopné prijať potravu v akomkoľvek stave. Našťastie všetko dobre dopadlo a z Bettynky je už veľká slečna. Keď bola šteňa, nebola veľmi zaujímava na adopciu, pretože mala veľmi zvláštnu farbu a pripomínala veľkú krysu. Nik o ňu neprejavil záujem a keďže bola zima, svoje detstvo prežila v stajni spolu s kozami. Teraz je z nej nekompromisný strážca svojho stáda a ja sa nemusím obávať, že by niekto našim kozám ublížil. Niekedy ich púšťam bez dozoru do priľahlého lesa a stačí mi iba počúvať jej ohlasovanie v prípade, že sa niekto priblíži.

S Batmanom sme toho za tú krátku dobu prežili veľmi veľa. Je neprestajne mojím spoločníkom. Musím ho brávať i na cesty, pretože miluje jazdu v aute. Nezabudnem na jednu príhodu, kedy mi Batman zachránil značný obnos v peňaženke. Mám také staré auto a používam ho na všetko. Vozí ma do roboty, keď potrebujem je z neho traktor apod. Na novšie mi to akosi nevychádza. V neďalekom meste ma pristavila policajná hliadka a podľa pohľadu, ktorý na mňa vrhol príslušník polície som pochopil, že som dojazdil. Auto už nemá platnú STK niekoľko mesiacov a technický stav je na úrovni bicykla nejakého bezdomovca. Batman spokojne sedel vedľa na sedadle a pozoroval, čo sa bude diať. Sám som bol prekvapený, pretože neznáša, keď sa niekto cudzí priblíži k jeho autu. Mimochodom na tej fotografii leží na kapote spomínaného auta a vydrží tam celé hodiny, niekedy i noc. Vtedy však nahodil sebavedomý pohľad a mlčal. Pri odovzdávaní dokladov, keď som pootvoril okno, sa zdvihol a ja som si myslel, že toho policajta uhryzne. Stal sa opak. Oňuchal mu ruku a jemne začal ťahať papiere z jeho ruky. Zostali sme obaja v rozpakoch a dali sa do reči. Počas rozhovoru som mu vysvetlil, čím sa zaoberám a on zabudol, čo vlastne odomňa chcel. Poprial mi veľa úspechov v práci a pustil ďalej. Dodnes sa na tom zabávame. Spomínaný policajt nás navštívil so svojimi deťmi a keď bol v civile, bol z neho celkom milý človek. Začínam veriť, že aspoň to sa zmenilo po našej nežnej. Nikdy som v minulosti nemal dobré skúsenosti s bývalou VB. Ale to sem nepatrí.

S Batmanom je naozaj celý deň zábava. Vie vycítiť moju náladu. Keď som z niečoho smutný, alebo rozladený a verte mám byť z čoho, príde ku mne a začne sa domáhať pozornosti. Takmer všetci psi, keď je s nimi dobre zaobchádzané si vynucujú ľudský kontakt. Majú na to rôzne finty. Niektorý dobiedza labkou, iný si pchá hlavu pod Vašu ruku, nosí svoju hračku apod.,ale Batman je originálny. V čom spočíva jeho originalita? Tiež si vyžaduje pozornosť nosením predmetov. Milí čitatelia, všimnite si koncovku na tom slove. On jednoducho začne zvlákať k mojím nohám všetko, čo unesie. Neprestane dovtedy, kým sa mu nezačnem venovať. Niekedy to okolo mňa vyzerá, ako na blšom trhu.

Hrávame sa spolu na škrupinky/skořápky/. Určite to všetci poznáte. U nás to v minulosti hrávali veksláci a zdierali dôverčivých ľudí s peňazí. My to hráme pre potešenie a samozrejme, je to aj časť jeho výchovy. Ako to prebieha? Veľmi jednoducho. Obrátim hore dnom tri rovnaké misky na vodu a pod jednu z nich dám tenisovú loptičku. Misky potom popresúvam a dám mu povel hľadaj. On si dôkladne oňuchá všetky tri a labkou, alebo nosom strčí do tej, pod ktorou sa spomínaná loptička nachádza. Nedá sa oklamať ani tým, že by som mu tam loptičku nedal. Jednoducho na mňa hľadí, ako puk a vrtí chvostom. Vtedy mám pocit, že prehovorí.

V minulosti sme mali kvôli nemu aj veľké nepríjemnosti. Samozrejme nespôsoboval ich on, ale ľudia. Keď bol šteňa, bol veľmi zaujímavý najmä kvôli tým veľkým ušiam. Býval celý deň pustený na dvore a vítal návštevníkov. Dalo nám niekedy veľa námahy presvedčiť záujemcov o adopciu, že je náš. Našli sa i takí, ktorí nás kvôli našej neochote Batmana vydať, hrubo osočovali a urážali našu prácu. Jeden prípad bol mimoriadne zaujímavý a rád sa s Vami oň podelím. Bolo to kedysi na začiatku leta a začínali prázdniny. Navštívil nás jeden pán podnikateľ na BMW a od prvej chvíle sa mi zdal nesympatický. Nemusel ani prehovoriť. Slušnosť káže pozdraviť a keď sa k tomu nemal, tak som ho ignoroval. Skoro vyskočil z kože. Začal sa mi predstavovať a spomínať ľudí, s ktorími spolupracuje. Proste taký zmätok. Priznám sa, že som si jeho meno ani nezapametal. Nebol sám. Mal so sebou také päť-šesť ročné dievčatko. Od prvej chvíle sa im zapáčil Batman a malá si zaumienila, že ho chce. Prvé, čo povedal bolo, že potrebuje pre tú jeho malú dcérenku hračku na leto a či by bolo možné po prázdninách toho psíka vrátiť. Skoro som okoktavel. Nestihol som sa ani nadýchnuť a niečo naňho z plných pľúc nakričať. Ten chlapík vytiahol peniaze, darmo som mu hovoril, že psík nie je na predaj. Začal so mnou licitovať a skončil pri desiatich tisíckach. Medzitým sa jeho dcérka začala hádzať o zem, až som ich mal plné zuby. Keď zistil, že to má márne, začal sa vyhrážať so všetkými tými potentótmi, ktorích spomínal na začiatku. Nebudete veriť, ale niektoré mená mi zneli, ako z televíznych novín. Bolo mi to smiešne, ale na druhej strane sa u mňa začalo prejavovať moje druhé ja a skoro som ho dokopal k tomu jeho luxusnému autu. Doteraz čakám, že sa mi niekto ozve a spočíta mi tú moju drzosť. Ešte sa tak nestalo. Odvtedy sme si z manželkou vymysleli pre návštevníkov rozprávku, že Batman je u nás len na hoteli a máme pokoj. Čo poviete milí čitatelia? A to sa o nás hovorí, že sme holubičí národ. Aby som neskončil tak trápne a trochu Vás rozveselil, podelím sa s Vami o príjemnejšiu príhodu.

V lete sme sa rozhodli, že pôjdeme na chvíľu k vode. Vzal som svojích dvoch synov a Batmana a o niekoľko minút sme boli pri neďalekých jazerách. Bolo pekné slnečné počasie a chlapcom prospelo niekoľko hodín pri vode. Priznám sa, takých chvíľ je v mojom živote veľmi málo. Práca v útulku je nesmierne náročná a vyžaduje neustálu pohotovosť. Žiaľ, manželka musela ostať v zariadení, pretože i keď máme pár dobrovoľníkov, ešte nikoho nenapadlo, aby sa ponúkol, že nám to tu za čas našej neprítomnosti postráži. Ale o tom som nechcel.

Boli sme pri vode a ja som napichoval mojim deťom na udicu červíka. Teraz sa možno niektorí ochranári na mňa nahnevajú, preto Vás chcem upozorniť, že nie som žiadny extrémista a rybačka je mojím koníčkom. Dokonca si veľmi rád pochutím na rybe, ktorú ulovím. Ryby v mojom jedálničku nesmú chýbať. Batman sa motal niekde v kríkoch a nevenoval som mu pozornosť. Zrazu som počul nesmierne žalostný plač môjho miláčika a pomýšlal na najhoršie. Rozbehol som sa smerom k húštine, ale po niekoľkých metroch som sa zastavil a pozoroval toho nešťastníka. Všetko sa vysvetlilo v priebehu niekoľkých sekúnd. Milý Batman vyrušil rodinu labutí, ktoré mali pri sebe malé šedé húsatká. Otcovi rodinky sa votrelec nepáčil a dal mu to jasne najavo. Batman sa už držal iba pri mne a občas takým kvílivým hláskom zaštekal smerom k zarastenému brehu.

diskusia k príbehu