pribeh-precitajte si prosim, ale neplacte ako ja

[zuzu]

Nepamätám si veľa o mieste, kde som sa narodil. Bolo to stiesnené a tmavé miesto a ľudia sa s nami nikdy nechodili hrať. Pamätám si mamu a jej mäkkú srsť, ale bola často chorá a veľmi chudá. Mala len veľmi málo mlieka pre mňa a mojich bratov a sestry. Pamätám si, že mnohí z nich umreli a veľmi mi chýbali.
Pamätám si na deň, kedy ma zobrali od mamy. Bol som veľmi smutný a vystrašený, moje mliečne zuby sotva vyrástli a naozaj som ešte mal byť pri mame, ale ona bola taká chorá a ľudia stále hovorili, že chcú peniaze a ide im na nervy ten neporiadok, čo ja a moja sestra robíme. Tak nás dali do klietky a vzali na neznáme miesto. Iba nás dvoch.
Chúlili sme sa k sebe a boli sme vystrašení; stále nás nikto neprišiel ani len pohladkať. Toľko nových objektov a zvukov a pachov! Sme v obchode, kde je toľko rôznych zvierat! Niektoré pištia, iné mniaukajú, ďalšie pípajú. Moja sestra a ja sme natlačení v malej klietke. Počujem tu aj iné šteniatka. Vidím ľudí, ktorí sa na mňa pozerajú, páčia sa mi „malí ľudia“, deti, vyzerajú tak milo a smiešne, ako keby sa chceli so mnou hrať. Celý deň ostávame v malej klietke; niekedy protivní ľudia buchnú do skla a vyľakajú nás. Často nás vyberú von, aby nás ukázali ľuďom. Niektorí sú jemní, iní nám spôsobujú bolesť; vždy počujeme „ach, aké sú rozkošné, chcel by som jedno!“ ale nikdy si nás nikto nevezme.
Moja sestra umrela minulú noc, keď bolo v obchode tma. Položil som si hlavu na jej jemnú kožušinku a cítil som, ako život uniká z jej malého chudého tela. Počul som ich hovoriť, že bola chorá a že by ma mali predať za zníženú cenu, aby som čo najskôr opustil obchod. Myslím, že moje tenké zavytie bolo jediným prejavom smútku nad mojou sestrou, lebo jej telo ráno zobrali von z klietky a zakopali.

Dnes prišla jedna rodina a kúpila si ma. Och, šťastný deň! Je to milá rodina. Naozaj, naozaj ma chcú! Kúpili mi misku a krmivo a malé dievčatko ma drží nežne v náručí. Mám ju tak rád! Mamka a tatko vravia, že som milé a dobré šteňa! Dostal som meno Angel, čiže Anjelik. Rád olizujem mojich nových ľudí. Rodina sa o mňa vzorne stará, majú ma radi a sú nežní a milí. Jemne ma učia, čo je správne a čo nie, dávajú mi dobré jedlo a veľa lásky. Snažím sa iba zavďačiť týmto úžasným ľuďom. Mám veľmi rád malé dievčatko a rád sa s ním hrám a naháňam.

Dnes som bol u veterinára. Bolo to zvláštne miesto a ja som sa bál. Dostal som nejaké injekcie, ale moja najlepšia kamarátka, malé dievčatko, ma jemne držala a povedala, že to bude v poriadku. Tak som sa upokojil. Veterinár musel povedať niečo smutné mojej milovanej rodine, lebo vyzerali strašne nešťastní. Začul som niečo ako „silná displazia kĺbov“ a niečo o mojom srdci... Počul som veterinára zašomrať niečo o „tiežchovateľoch“ a že moji rodičia určite neboli testovaní. Neviem, čo to všetko znamená, ale bolí ma vidieť moju rodinu takú smutnú. Ale stále ma ľúbia a ja ich mám stále veľmi rád.

Už mám 6 mesiacov. Vo veku, keď sú iné šteniatka silné a bláznivé, mňa hrozne bolí čo len sa pohnúť. Bolesť nikdy neprestáva. Bolí ma behať a hrať sa s mojím milovaným dievčatkom, a ťažko sa mi dýcha. Snažím sa zo všetkých síl byť silným šteniatkom, akým by som mal byť, ale je to také ťažké! Láme mi srdce, keď vidím dievčatko také smutné a keď počujem mamku a tatka hovoriť, že „asi už nastal ten čas“. Niekoľkokrát som bol na tom mieste u veterinára a správy nikdy neboli dobré. Vždy hovoria o „dedičných problémoch“.

Ja predsa chcem len cítiť teplé slnečné lúče a behať, hrať sa a túliť sa k mojej rodine.
Minulá noc bola najhoršia. Bolesť bola mojou stálou spoločníčkou. Teraz ma už bolí sa aj postaviť a napiť sa. Chcem sa postaviť, ale môžem len skučať od bolesti.

Zobrali ma naposledy do auta. Všetci sú takí smutní a ja neviem prečo. Bol som zlý? Snažil som sa byť dobrý a mať všetkých rád; čo som spravil zle? Och, len keby tá bolesť pominula! Keby som len mohol osušiť slzy môjho dievčatka! Vystrčím jazyk, aby som jej olizol ruku, ale môžem len zaskučať od bolesti.

Stôl u veterinára je taký studený. Tak veľmi sa bojím. Všetci ľudia ma objímajú a hladkajú. Plačú do môjho kožúška. Cítim ich lásku a smútok. Podarilo sa mi jemne obliznúť ich ruky. Ani veterinár nevyzerá dnes tak prísne. Je jemný a cítim akúsi úľavu. Dievčatko ma nežne drží a ja jej ďakujem za všetku lásku, čo mi dala. Cítim jemné pichnutie v prednej labke. Bolesť začína ustupovať. Cítim ako na mňa prichádza pokoj. Teraz jej môžem nežne olízať ruku. Začínam vidieť sny, vidím prichádzať moju mamu a mojich bratov a sestry na vzdialenom zelenom mieste. Vravia, že tam nie je bolesť, iba pokoj a šťastie. Dávam mojej rodine zbohom jediným spôsobom, ako viem - slabým zavrtením chvosta a pritúlením sa. Dúfal som, že s nimi strávim veľa, veľa mesiacov, ale nebolo mi to súdené. „Viete“, povedal veterinár, „šteniatka v pet-shopoch nepochádzajú od etických chovateľov“.

Bolesť teraz ustáva a ja viem, že prejde veľa rokov, kým uvidím moju milovanú rodinu zasa.

Keby sa to len bolo všetko udialo inak!





Tento príbeh sa môže kopírovať a publikovať v nádeji, že to zastaví neetických chovateľov a tých, čo chovajú len pre peniaze a nie zo snahy čo najviac pomôcť plemenu.

Copyright 1999, J. Ellis

[zobko]

Zuzu, keď vyrastieš a dostaneš rozum, pochopíš, že takéto histerické hlúposti nikoho nezaujímajú. Radšej sa svedomite pripravuj do školy ale hlavne veľa čítaj, aby sa Ti zlepšil pravopis!!!

[Hosť]

Zobko ked ta to tak strasne trapi, pridaj tu aj ty nejaky ten svoj zaujimavy pribeh a uvidime..A to som nepisala ja takze sa laskavo ukludni

[-js-]

To je pekné, napísať "histerický" a poučovať druhých o pravopise. Zatiaľ len toľko, z príbehu som si stihol prečítať len začiatok, tak nekomentujem. Ale všeobecne podporujem akúkoľvek umeleckú tvorbu...

[offca]

Zobko? malý postreh - ten príbeh je kopírovaný, čiže nie písaný Zuzulou. Tkaže ak tam aj nejaké tie gramatické chyby boli, pôvodcom nebola Zuzu. (škoda, že som ich ale nepostrehla....no čítať odznova sa mi to nechce)

[Hosť]

podla mna je ten pribeh dobry. Niekde som to uz cital....
Je to typicky priklad "chovatelov" a okrem toho ked to nikomu nic nedalo,tak si o nom fakt nieco mslim....

[mimi]

Je to výborne napísané, žiaľ sú medzi nami aj takí ľudia (že zobko), ktorím úcta a súcit nehovoria vôbec nič. A práve preto je veľa takých nešťastných a trpiacich psíkov,ako je psík v uvedenom článku.
Mimochodom zobko,najskôr sa pravopis nauč a až potom poúčaj,takto sa akurát tak zosmiešňuješ

[zuzu]

Podľa mňa je to pekné. Priznávam, nadpis je trochu hysterický, ale vtedy som mala fakt zlú náladu a ani neviem prečo, dosť to so mnou pohlo..A keď sa to niekomu nepáči, nech to nečíta a nech radšej napíše rozprávočku trebárs aj o Tomovi§Jerrym...

[Tajci]

Zuzu, ten pribeh ma skutocne dojal. hoci niesom mala neubranila som sa placu. Je mi luto ze na svete je vela ludi co sa zle spravaju k zvieratkam a ublizuju im. Ved prisli na svet robit nam radost a lubit. Takych ludi by som dala zavriet!
Moj milovany psik (bude mat uz pat rokov) ma tiez svoj zivotny pribeh. On bol z normalneho vrhu a aj si ho prisli kupit a slubovali ze ho budu mat radi... Jedneho dna ked som isla na ranc jazdit na kone sedel pod barom vychudnuty, ustraseny labrador. Ja som tuzila po labradorovi. Majitelka ranca sa nas spytala ci ho nechceme... No kto by odmietol? Hned bol v aute a na protest mojho ocka aj doma. Teraz je to krasny dospely samec a nikto by neuveril ze to raz bolo chude nestastne steniatko bez domova. Vsetci ho lubime (dokonca aj ocko). Mne sa splnil velky sen o psovi a on nasiel milujucu rodinu. Ked som ho videla prvikrat nazvala som ho mojim anielikom... Tak dufam ze sa ma dobre aj za toho Anielika co umrel...
je mi to luto

[tomulino]

Ja som potom plakal min 1 minutu! Je to dojimave a velmi!

[Hosť]

bolo to naozaj dojimave fakt.
dakto tu pisal ze take somariny nemas pisat a ze sa mas ist ucit a citat nad knizkami nahodou nepoucuj druhych ten kto to pisal bol to fakt nadherny pribeh

[Michaela]

je to pekný príbeh, aj ked velmi smutny.

[luma]

Ja si tiež myslím, že to bol pekný príbeh, vybehli mi slzy. Ja mám doma labradora, ktorý je strasne milý, je miláčikom rodiny. Keby som musela tento príbeh naozaj zažiť, tak ma to hrozne bolí.