weronika píše:Mala by som otázku na Jara, ak môžem. Keď som s Artušom v teréne, samozrejme už ho mám len na vodítku, zacíti zverinu, začne sa ťahať, štekať. Vtedy si ho pritiahnem k nohe, obojok mu dám vyšie smerom k hlave, vtedy ho to viac drhne, skôr ho udržím. Začnem kráčať, on sa ťahá a šteká, buď pritiahnem vodítko, čo ho priškrtí, alebo sa otočím a spravím niekoľko krokov späť a zas idem dopredu, ale nejak na neho nič nezaberá. Ruku si už necítim, hora sa celá ozýva a neviem, čo by som mala robiť, aby prestal. Tak ťa Jaro prosím o radu, aj keď mi možno len napíšeš, že rázne mu v tom brániť, ale čo si aspoň myslíš-mala by som s ním ísť ďalej tým smerom, kde to cíti alebo ísť odtiaľ preč. Lebo inak už neviem ako by som mu to mohla zatrhnúť.
weronika....mozem taku zvedavu otazku? Z toho co pises...zaujimalo by ma, ako si sa k nemu dostala a preco prave toto plemeno?weronika píše:Hm...čo chcem, tak najlepšie, aby poslúchol na privolanie aj keď mu popod čumák prebehne zver Ale to je nereálne. Je pravda, že mám nezvládnutú poslušnosť čo sa týka privolania, aj keď - pokiaľ nezbadá zver tak ma poslúchne vždy, takže asi to nie je najhoršie. A púšťam ho iba tak do 500m za pozemkom, lebo ďalej je už pole a les a tam je večne nejaká zverina. Ale nemyslím, že sa cíti nejak obmedzovaný, lebo nejde odomňa ďaleko, keď je navoľno a nespráva sa jak odtrhnutý z reťaze. Je celkom kľudný, pokiaľ niečo nezavetrí. Problém je, že sa ho bojím pustiť ďalej, aby ho nezastrelil nejaký poľovník, to nechcem riskovať. Zrejme má naozaj obrovské poľovné vlohy, ktoré ja nedostanem pod kontrolu. Chcelo by to skúseného človeka. No čo, musím sa zmieriť s jeho túžbou duriť
weronika píše:Hm...čo chcem, tak najlepšie, aby poslúchol na privolanie aj keď mu popod čumák prebehne zver Ale to je nereálne. Je pravda, že mám nezvládnutú poslušnosť čo sa týka privolania, aj keď - pokiaľ nezbadá zver tak ma poslúchne vždy, takže asi to nie je najhoršie. A púšťam ho iba tak do 500m za pozemkom, lebo ďalej je už pole a les a tam je večne nejaká zverina. Ale nemyslím, že sa cíti nejak obmedzovaný, lebo nejde odomňa ďaleko, keď je navoľno a nespráva sa jak odtrhnutý z reťaze. Je celkom kľudný, pokiaľ niečo nezavetrí. Problém je, že sa ho bojím pustiť ďalej, aby ho nezastrelil nejaký poľovník, to nechcem riskovať. Zrejme má naozaj obrovské poľovné vlohy, ktoré ja nedostanem pod kontrolu. Chcelo by to skúseného človeka. No čo, musím sa zmieriť s jeho túžbou duriť
weronika píše:Tak nervák z neho hádam nebude, pohybu má dosť, každý deň má možnosť sa dosýta vyblázniť. Však všetok môj voľný čas sa mu venujem. Jeho problém je len zver, ale tak mám poľovného psa, tak niet sa čo čudovať Už som rozmýšľala, že by som s ním robila poľovné skúšky, len problém je ten, že tu naokolí nie je nič také, kam by som s ním mohla chodiť, ani nikto taký, kto by sa tomu venoval. A dokonca miestni poľovníci ani netušia, že je to poľovnícky pes, že také plemeno vôbec aj existuje. Ale naďalej s ním budem chodiť na túry a pokúšať sa zlepšovať jeho ovládanie, keď zbadá zvieratko.
Späť na O plemenách - jednotlivo
Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 1 hosť