Chovateľské fórum na www.chovatelia.sk

Mám trojročného psa, kríženca NO chovaného v byte, ktorý trpí vonku panickým strachom. Na určitých miestach, alebo pri dunení, búchaní, hrmení ho chytajú panické záchvaty. Stáva sa neovládateľný. Na TV Discovery dávali program o psovi, ktorý sa choval vonku podobne (miernejšie ako náš) a veterinár mu podával lieky na úpravu serotonínu v mozgu. Jeho chovanie vonku sa zlepšilo. Chcela by som poznať názor veterinára na tento problém. Veterinár, ku ktorému chodíme vraví, že sú aj takí psi a že bude dobrý až keď bude starý a hluchý. Ďakujem za odpoveď.

Mudro ti vetos odpovedal podla toho co píses mas doma poriadneho plasáka. Ked sa ti ho nepodarilo vychodit za 3roky-a to zije v bytovke, tak fakt uz iba niake upokojujuce, oblbujúce lieky.
Jasnacka ze ked bude starý bude kludny, lebo bude rád ze vobec dýcha.

A ked sa smiem spýtat to je NO s cím krížený?

Teraz ma napadlo ze mozno aj pobyt niekde na dedine-poriadnej gaždovine, medzi psami a inými zvieratmi by to mohol trocha napravit.
Ja mám vo vícviku RR s podobným problémom ako ty a má mesacnú terapiu ala gadžovina a zabralo.

Jasne ze zaciatok nebude lahky.
Prvý den jej od strachu popraskali cievky v oku, slintala, penila, triasla sa.
Koncom druhého dna sa jej CNS totálne vicerpala, dostala sa do utlmu a na 4tý den sa zacala zviechat a prisposobovat okoliu a uvedomovat si samu seba i okolie také aké je a ziadných strasákov plasákov a iných bubákov
nasa svorka ju naucila sa správat k ostatným zivým tvorom a komunikáciu medzi sebou.

Neviem presne s čím je krížený, máme ho z útulku od šteniatka. Ale podobá sa aj na belgického maliňáka hlavne farbou. Ak sa smiem spýtať to kde robíte prevýchovu psov?

Ja som s Prešova
tiez by bolo zaujímave vediet v akom veku ste ho vzali-tym pádom to nemusi mat vrodené v povahe len vzité a získane ked sa bidák tulal

K tomu aby som mohla podrobnejšie radiť by som potrebovala ešte niekoľko údajov - ako dlho máte psa, aký bol starý keď prišiel do súčasného prostredia, v akej "svorke" žije, ako sa správa doma a pod.
V zásade lieky- psychopharmaká, ktoré sa používajú na riešenie depresívnych stavov môžu pomôcť, ale treba ich dávkovať pod dozorom odborníka , ktorý liečbe psychopharmakami rozumie. Psa je potrebné pri tom monitorovať, ale určite sa aspoň čiastočný výsledok v takom prípade dostaví.Depresívny pes veľmi trpí, človk sa do toho môže ťažko vžiť, takže "čakať na starobu" by bolo týraním.
Pri konkrétnych psyhofarmakách sa nejedná o žiadne "oblbováky", to je len laický názor. Prevýchova je vážna vec, nemožno nič paušalizovať a pozor na následky, ktoré by už bolo ťažko odstraňovať a ktoré sa potom často prejavujú aj somaticky, to znamená ochorením fyzickým.
V niektorých prípadoch som musela vystriedať viac druhov liekov, lebo odhaliť pôvod paniky u "nemej tváre" je ťažšie, ale pokiaľ v liečbe bol dôsledný majiteľ, stav psa sa vždy vylepšil.
Kde žijete? Možno by som Vám vedela poradiť koho vo svojom okolí (veterinára) máte vyhľadať.

Psa máme od jeho 3 mesiacov. Už vtedy bol veľmi citlivý a bojazlivý, nechcel vyliezť z bytu, vynášali sme ho na rukách. Naša svorka je "samá baba" matka s dcérou + kanárik. Od 6-tich mesiacov absolvoval základný výcvik. Doma je poslušný, má voči nám rešpekt. Je inteligentný a čistotný. Chodíme do práce, takže je 8 hodín sám doma s kanárikom v panelákovom byte. Žijeme v Dubnici nad Váhom. Doma je až veľmi prítulný, rád sa hrá, ale má v sebe aj veľký temperament a divoko si bráni svoje teritórium. Z vonkajšieho prostredia je nervózny, aj doma stále natŕča uši aby počul, čo sa deje vonku. Púšťame mu hlasno rádio, aby nebol nervózny z vonkajších zvukov, lebo keď vonku napríklad vrieskajú deti a kopú do lopty, on ani nežerie.

tanicka http://www.chovatelia.sk/forum/viewtopi ... =5361#5361
A IMHO, sokom z neho velmi lahko spravis totalneho, nevyspytatelneho magora, ktory sa sice moze tvarit, ze uz strach nema, ale pri necakanom a odlisnom podnete sa ti to moze moc skaredo vypomstit! Zbavit strachu sa pes musi na zaklade dovery v vodcu, nie skusenostou, ze teraz sa mi nic nestalo!!!
Ani ludia trpiaci klaustrofobiou sa nezatvaraju pri lieceni do vytahu...
A ty maju schpnost pochopit, ze ich strach je neopodstatneny, na trochu inej urovni ako pes. Howgh.


OT/ Lenča, po troch rokoch si sa zobudila???
Ja odmalicka pouzivam frazu: nic to neni, bola vzdy pouzita s pohladkanim, ukludnenim, zaujatim hafana niecim inym a mojou totalnou ignoraciou podnetu.
Dnes fraza funguje slovne prakticky na cokolvek. Od zbijacky meter od nas po skripajucu elektricku.
Ma caro potlacit aj obranarsky pud pri hulakajucich chraplavych ozranoch, vrciacich malych kreaturach a zrusit zaujem o petardy a ohnostroje, ktorych sa neboji, lebo od malicka vie, ze: "nic to neni".
Len ta zvedavost je mrcha a bojovnost tiez, on pozna, kedy to uz nieco je, co sa tyka psa.. Tam zabere uz len nesmies.
Netrufam si tipnut, ci by ti tento navod mohol pomoct, vzhladom na vek hawa, ale citaju a podobny problem maju a budu mat aj iny ludia s mladsimi psikmi. Prepac mi tu tvrdost, ale 3r, fakt silna kava. Tie prejavy sa museli stupnovat a byt badatelne hodne davno. /OT


Ospravedlnujem sa pani veterinarka za big OT, ale ked uz sa tu zacala taka "inteligentna" debata zo strany tanicky.
Idealny by bol skuseny psycholog psov v mieste bydliska, ja nie som moc medikamentiozny typ, ale uznavam, ze niekedy ine vychodisko neni, ak je psychyka psika ovlivnovana chemickou nerovnovahou prislusnych latok v organizme.
Prepacte, ze som sa vynimocne nechal uniest.

Nezobudili sme sa po troch rokoch. Od šteniatka sme vyhľadávali pomoc veterinárky, tá nám doporučila dobrého cvičiteľa, ktorý dával rady. Výcvik absovoval so stiahnutým chvostom a bez maškŕt, pretože vonku nezje ani piškótu, za ktorou sa ide doma preraziť. Radili sme sa s viacerými veterinármi a dostali sme odpovede, že sú aj takí psi a že oni by to liekmi neriešili, maximálne doporučila neurol, ktorý ani nepredpísala a musela som si ho dať predpísať na seba u svojej lekárky. Takže snažili sme sa a stále sa snažíme mu pomôcť.

Lenca, verim, ze ste urobili pre psika vela, ale myslim, ze ste este nevycerpali vsetky moznosti, ako mu pomoct aj bez medikacie...
ono to nie je o vycviku. byt na vasom mieste, poradim sa s niekym, kto sa zaobera problemovymi psami, psami so strachovymi reakcia a fobiami a pod. V tomto vam ani najlepsi vycvikar bez takehoto zameranie nepomoze, chce to trochu iny pristup aj skusenost.
Drzim velmi palce vam aj psikovi

Lenča píše:... dobrého cvičiteľa, ktorý dával rady. Výcvik absovoval so stiahnutým chvostom a bez maškŕt, pretože vonku nezje ani piškótu..

Fakt som sa "dobre" pobavil.
Btw Lenca, netvrdim, ze si zla, alebo si nieco zanedbala, po tvojom prispevku beriem spat. Ja by som povedal, ze si nemala stastie na ludi, niekedy staci malo a osud sa velmi zmeni.
Uz som tu naozaj nechcel nic napisat, ale mam silny dojem, ze problem tvojho psa skor patri do vycvikovej poradne (bohuzial vacsina ludi, co za nieco stali uz toto forum opustila). Nemam na mysli vycvik poslusnosti a podobne problemy. Cest ludom ktory psov liecia, ale rovnako dolezity su aj ty ktori s nimi skutocne vedia pracovat a rozumeju psej reci a ich psychickym problemom.
Neviem, ake rady vam daval ten dobry cvicitel, nejdem ani tipovat na koho strane je chyba.
Ci psa, vas, alebo cvicitela, ale zaraza ma fakt, ze ste sa radili s viacerimi veterinarmi, nie s viacerymi vycvikarmi, resp. ludmi zaoberajucimi sa psychologiou psov. Amaguk vie o com/kom hovorim.
A aby si sa nevytesovala, ako fajn si to ukecala a ze som ti to zozral aj s navijakom tak si zacitujem z tvojho prveho postu.

Lenča píše:Chcela by som poznať názor veterinára na tento problém. Veterinár, ku ktorému chodíme vraví, že sú aj takí psi a že bude dobrý až keď bude starý a hluchý.

Tych viacerych, ktorych zrazu spominas a ich rady s neurolom nikde nevidim.
Ktokolvek iny, ak by to bolo tak ako vravis spomenie neurol a nie starobu a hluchotu, na zaklade priority informacii. To si teda tych informacii za 3 roky fakt nazbierala hodne!
Skoda, ze tvojou prioritou je alibizmus, lebo z mojho siahodlheho postu si reagovala, len na jedinu vetu.. A mojou momentalne nasratost, kludne ma niekam posli, na rozdiel od teba si priznam, ze to bol velky omyl sem nieco postovat.
Tvojmu hafanovi drzim palce, aj ked silne pochybujem, ze mu to bude nieco platne.

Lenča pripájam sa k tomu, že ste síce s dobrým úmyslom chceli problém riešiť, ale bohužiaľ spôsobom nešťastným. Ďalej ťa nepoteším, že v týchto prípadoch neexistuje jednoduché a rýchle riešenie. Je pravdou, že psík môže mať určité sklony vrodené, ale to neznamená, že sa s tým nedá absolútne pohnúť, ale ani to, že to napravia len lieky, alebo len správne vedený výcvik. Ten výcvikár, u ktorého psíka cvičili, ti mal popravde povedať, že psík potrebuje niečo iné, ako poslušnosť v strachovom útlme. Ak sa takouto psychológiou nezaoberá, mal ťa radšej poslať hľadať ďalej. Takýto pes potrebuje poslušnosť preto, aby sa mu strach prekonával ľahšie, to je prvda, ale potrebuje sa naučiť ovládať a sústrediť na niekoho, kto mu s tým strachom pomôže, je to beh na dlhú trať a ten, kto sa na neho dá, musí vedieť, čo robí, nesmie skúšať.
Rada nakoniec: nedaj sa zlákať na tú ľahšiu a kratšiu cestu. Samotný liek, ak nie je podporený tebou, ako oporou, nie je riešením problému, len utlmením jeho prejavu. Zisťuj, čo môžeš aktívne urobiť ty osobne. A ešte niečo, pre prípad, že by si chcela hľadať ďalej: konkrétny podrobný postup ti nikto rozumný cez net nenapíše.

nikto tu nehovorí o soku. Musi si zvykat na svet postupne, a nie ho v jeho strachu podporovat. Ako jeho pani. Pes nechce jest lebo pocuje vonku deti, tak zatvorí okno-pes dosiahol svoje. Neviem aký strachopud po 2-3 dnoch by zacal jest, nehovorím ze pazravo ale jedol by a hned by pochopil ze hluk mu pri jedení neublizuje.Aspon malý mini krôcik vpred.

A chcem sa ospravedlnit veterinarom, to ze tu smu prispievat iba oni som si nevsimla.

Myslím, že tu píšuci neveterinári zabúdajú na jednu "maličkosť", a to že pri takomto bláznovi na vodítku je bez srandy ohrozený život psovoda a ja by som oň pri "behu na dlhé trate " nechcela prísť. Len my sami vieme, čo všetko si pri ňom vonku užijeme.

Áno, Lenča, vlastne máš pravdu. Podľa posledného príspevku a tvojho prístupu k riešeniu život psovoda, ktorý ho doteraz viedol, je naozaj ohrozený.