Chovateľské fórum na www.chovatelia.sk

Možno si ešte pamätáte na dievča, ktoré tu chodievalo...bola tu pod nickom Emmka ale potom tu prestala chodiť lebo niektorí jej nehovorili veľmi pekné veci...ale nechajme to tak..Jednoducho vychovala a predala šteniatka (z ôsmich šteniatok jej 4 zomreli lebo nemali vyvinutý sací reflex..) a dlho dlho sme si písali..je to už možno aj trištvrte roka..dnes som dostala takúto správu:

Ahoj, dlho som sa neozvala a asi sa dlho neozvem. Stala sa strašná vec, Emmka mi zomrela. Sobotu večer jej praskla srdcová cieva, veterinár ju prezrel a povedal, že s tým sa nedalo nič spraviť, je to vrodená vada, ktorá sa nedá nijako odhaliť dopredu a nedá sa nič spraviť, keď praskne, ani keby bol pri nej veterinár. Túto srdcovú vadu vraj má jeden z 5-tisíc psov. Som z toho hotová, úplne. Stále plačem a neverím tomu, že ju už neuvidím. Poobede ju ocino donesie od veterinára, aby sme ju mohli doma pochovať. Pochovám ju pod liesku v záhrade, aby zostala aspoň takto s nami. Chúďatko, mala iba dva roky. Stále na ňu myslím a chcem ju naspäť! Prečo sa to nedá?Prepáč, ale určitý čas sa tu neukážem, nedokážem si pozerať stránky o psoch, keď moja Emmka už nežije. Mám Ťa rada, dobre sa mi s Tebou píše, ale momentálne som mimo. Maj sa pekne, pozdravuj Mášenku a nech sa Vám darí. Ahojky.

chúďatko ostal jej už iba sestrin čivavák.. že je to smutné?

je to smutne.. a velmi.. mozem povedat,ze 100percentne viem,ako sa citi... mne sa stalo nieco podobne. Kupili sme si fenku JRT... bola velmi ziva,mudra,sikovna a mna mala najradsej.. brala som ju vsade so sebou ako sa len dalo.. bola velmi ucenliva.... bohuzial nam jedneho dna zacali hnacky... najprv sme si mysleli,ze nieco vonku zjedla,ale ked ju mala aj na druhy den OKAMZITE sme leteli k vetovi.. ten nam povedal,ze je to z mlak co sa vonku napije ked som s nou. Ale ja som ju potom ustrazila aby nepila,no hnacky neustavali .. presli az na krvave-hlienove. Veterinar ju otvoril... na kompletne celych crievkach mala zrasty-rakovinu.. nedalo sa jej pomoct.. nemozem zabudnut na nase posledne lucenie,na ten pohlad. Ked som sa to dozvedela,tyzden som nemohla ani do skoly chodit,nehovoriac ze potom som sa nemohla na nic ani sustredit. mala vrodenu vadu. zomrela 10.decembra tohto roku... nikdy na nu nezabudnem

je mi emmky strasne luto a majitelky tiez,poznam to bohuzial tiez z vlastnej skusenosti - moja ani nie 2rocna biglica mala vrodenu epilepsiu - dobre pomyslia si poniektory, poznam psov,ktory ziju s epilepsiou cely zivot a doziju sa slusneho veku, no nie nasa mala. Zachvaty sa mnozili z mesiaca na mesiac a vysetrenia a ani nasadene lieky nezaberali, ked bola dosiahnuta maximalna davka lieku- bol koniec. No a potom prisiel onen osudny vecer,kedy mala 7 zachvatov za sebou, cele to trvalo nieco vyse tristvrte hodiny- to ja som uz o pol tretej rano budila lekara, nech pride a pomoze jej. No nebolo pomoci - jedine uspat. S tazkym srdcom sme sa teda rozhodli- od toho dna biglov nemozen ani vidiet, vzdy zacnem plakat i, ked viem ze moje rozhodnutie bolo spravne.

Susie viem presne ako si sa cítila. Vedela si dopredu že je to prehraný boj, ale aj tak si to skúšala. Podobne ako ja s mojou stafordkou. Až na to že jej nevedeli pomôcť ani určiť diagnózu. Začalo sa to stratením vedomia pri väčšej záťaži - napr. keď skočila cez prekážku, dopadla a stratila vedomie. Prestali sme úplne cvičiť, ale pomali prestala koordinovať pohyby zadných nôh. ´Kĺby mala ok aj chrbticu. Nemala žiadne potiaže dobre jedla stále sa chcela hrať. Len na nohách sa neudržala. Vydržala som ju nosiť na rukách 2roky. Potom prišiel deň keď nechcela vstať. Išli sme na veterinu a naspäť sme sa vrátili už bez nej. Mala len 6 rokov.

Viem ako ste sa vsetci citili mam 15 a ked som mala 9 mala som papagaja korelu a on zomrel mi den pred skolou prirodou. strasne mi bolo za nim smutno a mal iba 8 rokov. nevedel lietat mal slabe srdce a este stale, ked na neho myslim tak ma pichne pri srdiecku. a potom mi dedo doniesol psika- krizenca dino sa volal, ale uz ho nemame, lebo nam ho uradli v r. 2004, teraz by mal 6 rokov. a vtedy ked nam ho ukradli tak sme mali este moju sirku, ale ta tej noci, ked zmizol spala vnutri a este prave vtedy nebol jediny pes co zmizol. vsetky psy zmizli co boli pusteni. ti co boli zavreti a na retazi tych neukradli a boli vsade aj oznamy, ale nikto sa neozval, aj na nete som mala, ale nie na tejto stranke.

Je nam to vsetkym velmi luuto

Mysme mali BSP. Narodil sa v roku 1999. V roku 2001 zacal byt akysi uplne mimo, nic nejedol. Veterinar povedal,ze mu mame dat dietu a tak jedol iba same piskoty, tvaroh, ... Nakoniec veterinar zistil ze mal od malicka jednu ladvinu uplne zdegenerovanu, zakrpatenu. Bohuzial uz sa to nedalo liecit. Doteraz nanho velmi radi spominame.

Kolkokrat si hovorim že život je nepravodlivy, davam si otazku, že komu vlastne zvieratka s dobrym srdiečkom ubližili keď umru,či su tyrane.
Je nam to moc luto