Chovateľské fórum na www.chovatelia.sk

Potrebovala by som poradit nejaku lieteraturu k teme okrem Dostala: Chov psu - genetika v kynologicke praxi.

Pripadne ak mate nejake skusenosti alebo nazor na zaradovanie neplnochrupych psov do chovu a s nim spojenych pripadnych rizik...

D.

Nezaraďovať!

Nezaraďovať!

absolutny suhlas

Taka radikalna odpoved... Mna skor zaujima preco...
Ja zatial nie som na tej ani onej strane... zbieram informacie a nazory...

Ahoj Beira, to, či uchovniť alebo neuchovniť jedinca, ktorý nie je plnochrupí zavísí v prvom rade od podmienok klubu.
Môj názor je taký, že je to dosť podobné ako problematika týkajúca sa DBK.
Poviem pár príkladov z praxe.
Aj plnochrupí rodičia môžu dať chudozubé šteňa. Poznám prípad kde šteňaťu chýbajú 4 zuby a je po plnochrupých obidvoch rodičoch. Tento pes sa môže uchovniť, pretože klub povoluje chýbajúce max. 4 zuby z radov P a M. Ale v takom prípade sa odporúča spojenie s plnochrupým jedincom aby sa chudozubosť neprehlbovala, tzn. aby sa nestalo že potomkovia v nejakej ďalšej generácii budú úplne bez zubov.
V druhom prípade poznám prípady, kedy jednému s rodičov chýbajú zuby ale pri spojení s plnochrupou fenou/psom dá vždy plnochrupé šteňa.
To či bude štena plnochrupé alebo nie dosť závisí aj od počtu zubov starých rodičov šteňaťa. Čiže nedá sa predpokladať a s istotou vedieť že keď kúpiš štena po plnochrupých rodičoch že aj ono bude plnochrupý. Pretože ak sa v rodokmeni vyskytuje predok, ktorý nebol plnochrupý, šteňa tú predispozíciu má tiež. Genetika je úžasná vec. Tak isto je to aj u DBK. AJ po rodičoch s DBK 0/0 môže mať šteňa DBK typu 4/4......
To je môj názor.

Prave preto sa pytam... Standard plnochrupost nevyzaduje, no podla chovatelskeho poriadku nasho klubu moze byt uchovneny len jedinec plnochrupy... V zahranici taketo podmieky nie su...
Tym, ze pre obnovenie krvi je import jedincov nevyhnutny, ideme zrejme bojovat s veternymi mlynmi, pretoze sa u mnohych importovanych jedincov zuby v rodokmeni zistit nedaju... takze, presne podla zakonov genetiky, ktore si opisala, je vlastne kryt ci doviezt psa zo zahranicia velke riziko...

Zaujimalo by ma, a to by mi vedel povedat nejaky clovek, co sa chovom zaobera uz dlhsie, ci povolenie neplnochrupych jedincov do chovu nejako vyrazne zvysilo pocet psov s neuplnym chrupom, pripadne aj pocet chybajucich zubov...

Citala som aj nazor, ktory hovori, ze neplnochrupost je aj sprievodnym javom inych defektov: vraj geny zodpovedne za neplnochrupost su zodpovedne aj za mineralizaciu kostry...

julieta konecne niekto, kto miesto vystiznych jednoslovnych pripadne citovanych mudrosti odpoveda na otazku ako celok, cize nielen ako to riesit ale aj preco, pripadne preco nie. aj ja dakujem

či uchovniť alebo neuchovniť jedinca, ktorý nie je plnochrupý zavísí v prvom rade od jeho majiteľa, ktorý si môže na základe svojich priorít stanoviť aj tvrdšie podmienky ako sú podmienky klubu

Ano, čo sa týka podmienok klubov tak podľa mňa by mali byť všade jednotné. Lebo napríklad keď sa pes kvôli podmienkam nedá uchovniť v jednom klube, prihlási majiteľ psa do takého klubu v ktorom takéto podmienky nie sú a uchovní ho tam... A tak sa dostávajú do chovu aj psi, ktoré majú vady resp. nedostatky a znekvalitní sa tým chov.

Samozrejme, príroda je príroda. A vo vrhu sa tak isto ako sa môžu vyskytnúť plnochrupé jedince, môžu vyskytnúť aj chudozubé. Neviem, či to má niečo spoločné s nejakými inými zdravotnými problémami. Ja som u psov, ktorým chýbajú zuby nezažila žiadne zdravotné problémy a medzi nimi sú psi aj feny ktoré sa dožili vysokého veku bez problémov. Ale nie som odborník aby som mohla tvrdiť niečo také že je to nemožné.
Viem že problémy so zubami mávajú väčšinou plemená, ktoré majú krátku nosovú partiu. Jednoducho sa im tie zuby nezmestia.... Sú rôzne úkazy... spojené zuby, zuby ktoré sa nevyvinuli a ostali korene pod ďasnom, a ine....


Chovateľstvo je riziko. A aj keď chovateľ vyberá novú krv čo najsvedomitejšie vždy sa niečo môže vyskytnúť.

No klub mame iba jeden - na SK moze zastresovat jedno plemeno len jeden klub - a chov len riadeny, cize dalo by sa to jedine tak, ze psa uchovnis v zahranici... A ako vravis, malo by to byt u plemena jednotne... Zda sa mi, ze z tohto hladiska sa casto riesia prvoplanovo menej dolezite, ale vyskakujuce veci (napr. tie zuby, ktore sa daju zratat) ako napr. zdravotne problemy (maloktory chovatel prezradi, ze mal vrh z ktoreho tri stvrtiny zomreli v troch rokoch na rakovinu...). Ale aby som sa vratila k zubom...
Zatial som nasla niekolko relavantnych dovodov, preco je nutne plnochrupost sledovat:
- geny ovplyvnujuce plnochrupost ovplyvnuju aj mineralizaciu kostry, vraj mavaju lahsiu kostru a vraj aj menej vyrovnanu povahu (to ma fakt prekvapilo...),
- ak sa chova na neplnochrupych zvieratach, postupne sa moze zvysit nielen pocet neplnochrupych zvierat, ale aj pocet chybajucich zubov,
- a viacere chybajuce zuby mozu uz ovplyvnit funkcnost (niektori tvrdia, ze nie... ze sila zahryzu je rovnaka, nie je to dolezite ani u aporterov...)

Opacny nazor hovori, ze predsa zuby, ktore standard nevyzaduje, nie su dolezite, ze by sa mali sledovat ine, pre plemeno podstatnejsie znaky.

Otazka teda je, ako zavedenie neplnochruposti do chovu, resp. do akej miery moze ten chov znekvalitnit... Hlavne ak ide o nieco, co sa v zahranici nesleduje, a teda aj pri najlepsej voli chovatela neda podchytit. V tomto smere teda chovatel podstupuje to riziko znacne velke... Poucit sa da v tomto pripade zrejme len zo skusenosti chovatelov inych plemien, ktori nieco podobne riesili v minulosti a maju uz aj vysledky...

Pre mňa chudozubosť nejaký veľký problém nepredstavuje, teda ak zvieratu nechýba nadmerné množstvo zubov. Zviera to nijako neobmedzuje v existencii ako napriklad DBK, DLK, problemy so srdcom, ladvinami, očami.....
A zase bolo by škoda nechovať na jedincovi, ktorý nie je plnochrupý ale má iné excelentné prednosti, bol by posilou do chovu a chov by sa prostrednícvom neho skvalitnil a posilnil by chovatelskú základňu. Keď by odovzdával kvalitné znaky a použil by sa druhý rodič plnochrupý, pravdepodobnosť že budú šteňatá chudozubé by bola 50/50. A ako som uz spomenula ani pri dvoch plnochrupých jedincoch to nie je 100percentne.
Genetika sa nedá predvídať.

Iste zakonitosti predsa len su a ciastocne, 100% samozrejme nie, sa to predvidat da...

Napr. ak viem, ze suka uz dala neplnochrupy odchov aj so psom plnochrupym, je jasne, ze neplnochrupost nesie, cize ak chcem udrzat v chove plnochrupost, nemozem volit neplnochrupeho partnera, pretoze riziko sa podstatne zvysi... minimalne pre dalsie generacie... nasla som na to taku tabulku, len to sem neviem skopcit... stranka, niekde v strede: http://www.vin.com/proceedings/Proceedi ... &O=Generic

Osobne si tiez myslim, ze inak kvalitny jedinec by nemal byt z chovu vyluceny pre iny ako zdravotny problem a mali by sa sledovat skor choroby, ako DBK, DLK, rakovina, stitna zlaza atd. No zatial som sa este nedopatrala k tomu, preco sa na tej plnochruposti, ked uz nie v standarde, tak casto v chove, tak trva... nemohli to predsa zaviest len tak... Ale asi sa k tomu len tak lahko nedopatram...

julieta píše:Ahoj Beira, to, či uchovniť alebo neuchovniť jedinca, ktorý nie je plnochrupí zavísí v prvom rade od podmienok klubu.
Môj názor je taký, že je to dosť podobné ako problematika týkajúca sa DBK.
Poviem pár príkladov z praxe.
Aj plnochrupí rodičia môžu dať chudozubé šteňa. Poznám prípad kde šteňaťu chýbajú 4 zuby a je po plnochrupých obidvoch rodičoch. Tento pes sa môže uchovniť, pretože klub povoluje chýbajúce max. 4 zuby z radov P a M. Ale v takom prípade sa odporúča spojenie s plnochrupým jedincom aby sa chudozubosť neprehlbovala, tzn. aby sa nestalo že potomkovia v nejakej ďalšej generácii budú úplne bez zubov.
V druhom prípade poznám prípady, kedy jednému s rodičov chýbajú zuby ale pri spojení s plnochrupou fenou/psom dá vždy plnochrupé šteňa.
To či bude štena plnochrupé alebo nie dosť závisí aj od počtu zubov starých rodičov šteňaťa. Čiže nedá sa predpokladať a s istotou vedieť že keď kúpiš štena po plnochrupých rodičoch že aj ono bude plnochrupý. Pretože ak sa v rodokmeni vyskytuje predok, ktorý nebol plnochrupý, šteňa tú predispozíciu má tiež. Genetika je úžasná vec. Tak isto je to aj u DBK. AJ po rodičoch s DBK 0/0 môže mať šteňa DBK typu 4/4......
To je môj názor.

k tvojmu nazoru nazor vet.mediciny a doterajsich poznatkov a plus sedliacky rozum.

neuplnost chrupu je ciste geneticka zalezitost . vylucne. DBK je polygenne ochorenie a tym padom je kdesy uplne inde

neuplnost chrupu je silne dedivy problem. niejeto problem sam o sebe ale okamzite ho nasleduje problem pomerov dlzok sanky a celuste . tym padom skus a problem v anatomi tvarovej casti. nezvratne zmeny do genofondu pri tolerovani neplnochruposti sa prejavia velmi rychlo . a je velmi tazka naprava.

na zaver - skuste sa poobzerat napriklad po Americkom Kokerpsanelovi. tam sa to stihlo v plnej nahote ukazat za necelych 10rokov.

na margo DBK- o tej sa bavia cele davy ale vzdy sa dojde len k jednemu ano- selektovat a napriek tomu sa jej nezbavime. ale tolerovanie chybajuceho zuba je ina kava. uplne ina kava a v inej salke.

julieta píše:Pre mňa chudozubosť nejaký veľký problém nepredstavuje, teda ak zvieratu nechýba nadmerné množstvo zubov. Zviera to nijako neobmedzuje v existencii ako napriklad DBK, DLK, problemy so srdcom, ladvinami, očami.....
A zase bolo by škoda nechovať na jedincovi, ktorý nie je plnochrupý ale má iné excelentné prednosti, bol by posilou do chovu a chov by sa prostrednícvom neho skvalitnil a posilnil by chovatelskú základňu. Keď by odovzdával kvalitné znaky a použil by sa druhý rodič plnochrupý, pravdepodobnosť že budú šteňatá chudozubé by bola 50/50. A ako som uz spomenula ani pri dvoch plnochrupých jedincoch to nie je 100percentne.
Genetika sa nedá predvídať.

ano. priamo pre psa ktory nema zubok - tri,to nie je nic. no jeho pravnucata mozu mat take problemy zo skusom ze sa pomaly nenazeru. a to nieje predpoklad. to je uz overene. tvoje prepocty genetickeho prenosu su veeeeelmo mylne. nesenie recesivneho znaku sa neda vidiet. alekazdopadne sa zapisuje do kazdeho potomka chudozubaka.

u NO sa netoleruju chybajuce zuby. okrem straty P1. a cez to vsetko stale sa rodia stence ktorym chybaju P3, P4 casto aj C a aj M . a presne sa vie v ktorych linkach sa to da ocakavat.

benevolentny pristup k zubom je podla mojho nazoru zlou cestou.hlavne co sa tyka zdravia funkcnosti esterieru.

este raz - neporovnavaj polygenne ochorenia s dedicnou vadou. je to velky rozdiel a rovnako aj sposob eliminovania dosledkov a prenosu do buducna

Zuby tiez ovplyvnuju viacere geny, nie?

Vies mi poradit, kde by som sa o tom mohla dozvediet viac? Napr. statistiky...

Mozu zuby ovplyvnit aj vonkajsie faktory?

Si teda za striktne vyradovanie takychto jedincov, ci len za zohladnovanie neplnochruposti v chove (obmedzit pocet chybajucich zubov, neparit neplnochrupe jedince...) alebo sa pracovat s pravdepodobnostou vyskytu na zaklade nejakych vzorocv?