JACK - pomoc!
Napísal: 14. Nov 2006, 0:26JACK
Je 8. október, 16hod. Od rána už prešlo okolo mňa veľa ľudí, ale nikto si ma ani nevšimne, ako keby som ani nebol. Asi to bude tým, že som len pes. Ale aj ja trpím a potrebujem pomoc. Nevládzem už ani kňučkať, strácam nádej. Ležím na lavičke zástavky, je mi strašná zima a všetko ma bolí. Prichádzajú ku mne mladí ľudia, ktorím veľmi pekne ďakujem za pomoc. Počujem ako sa o mne rozprávajú, berú do ruky mobil a volajú útulok. O chvíľku dôjde mladé dievča, ktoré ma pohladí po hlávke a hneď obvoláva ďalších ľudí. Za pár minút ma naložia do auta a niekam ma vezú. Zrazu sa ocitnem v teplučku na stole a prezerá si ma akýsi pán veterinár. Tam zisťujem, že sa neviem postaviť. Zadné nôžky mi to nedovolia. Prečo? Čo sa deje? Ľudia sa okolo mňa rozprávajú, hovoria čosi o zrazení autom a rôzne iné veci. Veľmi ich nevnímam, stále rozmýšľam čo sa mi vlastne stalo? Z akého dôvodu neviem vstať? Kto ma zrazil? Prečo mi to urobil? Ja som nevedel, že idem po ceste a že tam nesmiem. Nikto ma to nenaučil. Možno to bola moja chyba, ale prečo mi pán vodič nepomohol, ale nechal ma napospas osudu? Je mi smutno.
Mladé dievča ma vezme na ruky a nesú ma do miestnosti. Je tam tma, bojím sa. Ona ma však upokojuje, hladí ma a ja jej začínam dôverovať. Položí ma na čierny stôl a na chvíľku sa rozsvieti svetlo. Potom nastane tma a počujem zvuk, ktorého sa zľaknem a trhnem sa. RTG nevyšiel, musia mi urobiť druhý. Spolu mi urobili tri snímky, jedna vyzerá zle. Je to pohnutím alebo nie? Diskutujú...
Berie ma na ruky a vraciame sa do svetlej miestnosti, dostanem injekciu, zabalia ma do deky a odchádzame... Mierime k Anke domov.
Ten deň aj druhý som celý prespal v teplúčku, dostal som vodičku a napapal sa. Okrem mňa sú tu ďalší dvaja psy. Ale vôbec nemám chuť sa s nimi rozprávať.
Nožičky ma ešte stále neposlúchajú, neviem sa postaviť. Močiť aj vykonávať potrebu musím pod seba. Vôbec sa mi to nepáči. Ja chcem behať, hrať sa, ísť privítať Anku, keď vojde do izby. Ale ja to nedokážem. Prečo?
Každý deň chodíme k veterinárovi. Dvakrát bola ambulancia veľmi preťažená, a v dôsledku toho mi nemohli robiť ďalší RTG. Pán veterinár mi aj pichal ihlou do zadných labiek. AU! To bolí. Ale vraj to je dobré znamenie, že mám cit v labkách.
V sobotu dňa 12. novembra mi RTG napokon urobili. Zistil sa posun krčného stavca. Znie to hrozne, čo to je? Vôbec tomu nerozumiem. Čo bude so mnou ďalej? Zomriem?
Pozerám okolo seba a na tvári ľudí nečítam nič dobrého, tvária sa skľúčene až smutne. Mám strach.
Zistil som, že hrať s loptičkou sa dá aj po ležiačky. Viem sa aj trošku plaziť. Minule v noci som to skúsil, keď som potreboval cikať. Odišiel som z deky, na ktorej som ležal, aby som si nezamočil svoj pelech, v ktorom spinkám. Začal som kňučkať, aby sa Anka zobudila. Urobil som mláčku, ktorá sa roztiekla po podlahe a namočila ma. Anka vstala, poupratovala, dala ma do teplučka. Ja som jej olízal labku, spokojne zaspinkal a tešil som sa na raňajky.
Zadnými labkami viem hýbať viac, ako som vedel. Keď vojde niekto do izby, nadvihnem sa na predné labky a pokúšam sa vstať, ale šmýka sa mi na tej podlahe, no ja sa snažím a veľmi sa teším každej návšteve. Avšak stále neviem vstať. A ja veľmi túžim behať.
Počul som Anku ako sa rozpráva o mne, vraj potrebuje peniaze. Musím ísť na operáciu do Brna. Je to moja šanca, aby som mohol opäť žiť tak ako predtým, naháňať sa, behať, cupitať po chodníčku, hrať sa...
V Brne je špecializovaná klinika Jaggy. Je tam aj špecialista, presne taký, ako ja potrebujem... ale je to finančne náročné...
Čo len teraz so mnou bude? Budem opäť chodiť a behať? Ja veľmi chcem.
Anka predo mnou utratenie nespomína, ale počul som, ako to niekto hovoril. Anka o takom nechce ani počuť. Ani ja to nechcem, ja chcem žiť, chcem bojovať. Každý deň sa teším zo života, každé ráno vítam úsmevom.
Pomôžte mi prosím.
Operácia na klinike Jaggy v Brne je finančne veľmi náročná. Samotný zákrok stojí 30 000 CZ, čo je v prepočte približne 39 000Sk. Náklady na prepravu a pooperačnú starostlivosť nie sú v cene zarátané.
Jackynko potrebuje operáciu čo najskôr, každým dňom sa šance znižujú.
Prosím, pošlite tento mail svojim priateľom, rodine aj všetkým známym. Urobte malú zbierku v kruhu Vašich blízkych. Každá, aj tá najmenšia čiastka pomôže. Každá koruna, ktorou prispejete zvyšuje šance pre Jackynka.
ĎAKUJEME
Číslo účtu - 14735008/6500
IBAN kód potrebný pre platby zo zahraničia:
IBAN: SK4565000000000014735008 BIC:POBNSKBA
V prípade finančnej pomoci nás kontaktujte. Radi Vás budeme naďalej informovať o pokračovaní liečby Jackynka.
Kontakt:
Nagyová Anna
0918 144 044
www.psiadusa.szm.sk
psiadusa@szm.sk
Je 8. október, 16hod. Od rána už prešlo okolo mňa veľa ľudí, ale nikto si ma ani nevšimne, ako keby som ani nebol. Asi to bude tým, že som len pes. Ale aj ja trpím a potrebujem pomoc. Nevládzem už ani kňučkať, strácam nádej. Ležím na lavičke zástavky, je mi strašná zima a všetko ma bolí. Prichádzajú ku mne mladí ľudia, ktorím veľmi pekne ďakujem za pomoc. Počujem ako sa o mne rozprávajú, berú do ruky mobil a volajú útulok. O chvíľku dôjde mladé dievča, ktoré ma pohladí po hlávke a hneď obvoláva ďalších ľudí. Za pár minút ma naložia do auta a niekam ma vezú. Zrazu sa ocitnem v teplučku na stole a prezerá si ma akýsi pán veterinár. Tam zisťujem, že sa neviem postaviť. Zadné nôžky mi to nedovolia. Prečo? Čo sa deje? Ľudia sa okolo mňa rozprávajú, hovoria čosi o zrazení autom a rôzne iné veci. Veľmi ich nevnímam, stále rozmýšľam čo sa mi vlastne stalo? Z akého dôvodu neviem vstať? Kto ma zrazil? Prečo mi to urobil? Ja som nevedel, že idem po ceste a že tam nesmiem. Nikto ma to nenaučil. Možno to bola moja chyba, ale prečo mi pán vodič nepomohol, ale nechal ma napospas osudu? Je mi smutno.
Mladé dievča ma vezme na ruky a nesú ma do miestnosti. Je tam tma, bojím sa. Ona ma však upokojuje, hladí ma a ja jej začínam dôverovať. Položí ma na čierny stôl a na chvíľku sa rozsvieti svetlo. Potom nastane tma a počujem zvuk, ktorého sa zľaknem a trhnem sa. RTG nevyšiel, musia mi urobiť druhý. Spolu mi urobili tri snímky, jedna vyzerá zle. Je to pohnutím alebo nie? Diskutujú...
Berie ma na ruky a vraciame sa do svetlej miestnosti, dostanem injekciu, zabalia ma do deky a odchádzame... Mierime k Anke domov.
Ten deň aj druhý som celý prespal v teplúčku, dostal som vodičku a napapal sa. Okrem mňa sú tu ďalší dvaja psy. Ale vôbec nemám chuť sa s nimi rozprávať.
Nožičky ma ešte stále neposlúchajú, neviem sa postaviť. Močiť aj vykonávať potrebu musím pod seba. Vôbec sa mi to nepáči. Ja chcem behať, hrať sa, ísť privítať Anku, keď vojde do izby. Ale ja to nedokážem. Prečo?
Každý deň chodíme k veterinárovi. Dvakrát bola ambulancia veľmi preťažená, a v dôsledku toho mi nemohli robiť ďalší RTG. Pán veterinár mi aj pichal ihlou do zadných labiek. AU! To bolí. Ale vraj to je dobré znamenie, že mám cit v labkách.
V sobotu dňa 12. novembra mi RTG napokon urobili. Zistil sa posun krčného stavca. Znie to hrozne, čo to je? Vôbec tomu nerozumiem. Čo bude so mnou ďalej? Zomriem?
Pozerám okolo seba a na tvári ľudí nečítam nič dobrého, tvária sa skľúčene až smutne. Mám strach.
Zistil som, že hrať s loptičkou sa dá aj po ležiačky. Viem sa aj trošku plaziť. Minule v noci som to skúsil, keď som potreboval cikať. Odišiel som z deky, na ktorej som ležal, aby som si nezamočil svoj pelech, v ktorom spinkám. Začal som kňučkať, aby sa Anka zobudila. Urobil som mláčku, ktorá sa roztiekla po podlahe a namočila ma. Anka vstala, poupratovala, dala ma do teplučka. Ja som jej olízal labku, spokojne zaspinkal a tešil som sa na raňajky.
Zadnými labkami viem hýbať viac, ako som vedel. Keď vojde niekto do izby, nadvihnem sa na predné labky a pokúšam sa vstať, ale šmýka sa mi na tej podlahe, no ja sa snažím a veľmi sa teším každej návšteve. Avšak stále neviem vstať. A ja veľmi túžim behať.
Počul som Anku ako sa rozpráva o mne, vraj potrebuje peniaze. Musím ísť na operáciu do Brna. Je to moja šanca, aby som mohol opäť žiť tak ako predtým, naháňať sa, behať, cupitať po chodníčku, hrať sa...
V Brne je špecializovaná klinika Jaggy. Je tam aj špecialista, presne taký, ako ja potrebujem... ale je to finančne náročné...
Čo len teraz so mnou bude? Budem opäť chodiť a behať? Ja veľmi chcem.
Anka predo mnou utratenie nespomína, ale počul som, ako to niekto hovoril. Anka o takom nechce ani počuť. Ani ja to nechcem, ja chcem žiť, chcem bojovať. Každý deň sa teším zo života, každé ráno vítam úsmevom.
Pomôžte mi prosím.
Operácia na klinike Jaggy v Brne je finančne veľmi náročná. Samotný zákrok stojí 30 000 CZ, čo je v prepočte približne 39 000Sk. Náklady na prepravu a pooperačnú starostlivosť nie sú v cene zarátané.
Jackynko potrebuje operáciu čo najskôr, každým dňom sa šance znižujú.
Prosím, pošlite tento mail svojim priateľom, rodine aj všetkým známym. Urobte malú zbierku v kruhu Vašich blízkych. Každá, aj tá najmenšia čiastka pomôže. Každá koruna, ktorou prispejete zvyšuje šance pre Jackynka.
ĎAKUJEME
Číslo účtu - 14735008/6500
IBAN kód potrebný pre platby zo zahraničia:
IBAN: SK4565000000000014735008 BIC:POBNSKBA
V prípade finančnej pomoci nás kontaktujte. Radi Vás budeme naďalej informovať o pokračovaní liečby Jackynka.
Kontakt:
Nagyová Anna
0918 144 044
www.psiadusa.szm.sk
psiadusa@szm.sk