rybicka - no to je horsie, ja som si este pred zobratim labradora urcila pravidla s priatelom, jeden musi byt alfa, ten najdolezitejsi vodca svorky, mozno sa to chlapovi zda byt ponizujuce, lebo pozname ich egoizmus
![Laughing :lol:](./images/smilies/icon_lol.gif)
, ale kedze ja som chcela psa, ja som sa mala o vsetko starat tak som to musela byt ja, ta veduca
Tiez to bolo tak aj u nas, ja ta zla, co cvici, karha a on ten dobry, kto zakazane povolil, ale len dovtedy, kym pochopil, ze preco je to zakazane. Najma pustanie vonku bez voditka, ked ho potom nahanal po sidlisku a nevedel ho privolat, lebo behal s inymi psikmi. Tam je to o urceni si hranic a kompetencii medzi ludskymi clenmi svorky.
Ale poviem ti, malo to jedno plus, psik viac dal na mna, aj ked ho priatel rozmaznaval a blbol s nim v byte o rozmeroch 4 x 6m, tak viac pocuval mna, lebo ten kto mu vsetko dovoli nie je pre neho vodca svorky, je to len spoluclen. To je ako s vlkmi, steniatka si hraju medzi sebou a pocuvaju co povie vlk alfa.
Ono to nie je zobrat si psika a hura mam psika, su to zlozite vztahy, vycvik, niekedy aj prax a ked ju nemam netvrdim veci, ktore nemam overene. Vela som citala, prebrazdovala internet.
anonymny - tvojmu vyjadreniu som moc nepochopila, psik ti da lasku, ale ty je nesmies opatovat bezhranicnym tutuli mutuli a cicikanim, tak ako maminka-fenka svojim potomkom dava svoju nekonecnu lasku, ale ukaze im aj kedy je dost hraniu, kedy sa musi pracovat (platilo najma u vlkov pocas lovu) a vtedy si ta psik bude este viac vazit, lebo ta bude brat priamo ako svoju naj naj naj majitelku-maminku.
Viem ako to boli ked ti odide psik, asi tak pred 15 rokmi mi zrazilo psika auto rovno pred mojimi ocami, este doteraz niekedy placem, lebo som vtedy nemohla nic robit, rodicia mi zakazali ho privolat, tvrdili ze sa sam vrati domov, ked nastupime do autobusu, byvali sme v rodinnom dome a susedia mali dieru v plote. A ja si dodnes vycitam, ze som ho neprivolala.
Teraz som odstahovanim zanechala u rodicov dalsieho psika, uz ma takych 13 rokov, je slepy, ale stale zivy, hravy, ale chodi uz len po pamati a tiez sa velmi obavam, ze zomrie, ked sa stratil na dva dni, velmi som trpela, ale take su zakonitosti prirody, preto chcem mat celu svorku psov.
Pred par mesiacmi som musela dat labradora prec, lebo on trpel v malom byte, ja som trpela zdravotne z jeho chlpov, plzol cely rok v kuse a nebolo tolko casu sa mu venovat, lebo som menila zamestnanie. Teraz je na dvore este s jednym psikom a je stastny, posielaju mi jeho fotky, ako sa hra, nahana, lenze nebolo to lahke rozhodnutie, velmi ma to bolelo, preto som sa rozhodla zaobstarat si dalsieho psika, ale vhodneho do mojich priesotorovych podmienok a hlavne neplznuceho.
Drzim ti palce, aby ti to s tvojou chovatelskou stanicou vyslo, aj ja o niecom takom snivam, ale bez rodinneho domu sa do takeho dacoho nepustim.