Chovateľské fórum na www.chovatelia.sk

od **nighthunter** » 1. Jún 2007, 21:27

Ako nepokaziť psa?

Na toto Vám nikto recept nedá, lebo univerzálny recept jednoducho neexistuje. Práve preto je kynológia taká mnohotvárna, pestrá a najmä zaujímavá. Pokiaľ niekto predsa len potrebuje recept, tak by som mu jeden Špeciálny predpísal:

Rp.: 1 dávku vedomostí
2 dávky trpezlivosti
času pre psa ad libidum (t.j. do sýtosti podľa chuti)
To všetko užívať 3 x denne v roztoku šťastia pri výbere povahy psa.

Lenže je tu problém. Pretože žiadna lekáreň s veterinárnym sortimentom takýto recept neprijme, odporúčam sa obrátiť na kynologický klub, kde vykonávajú výcvik psov.

Výcvik je cieľavedomé pôsobenie na psa, ktorým chce psovod dosiahnuť vytvorenie podmieneno-reflexívnej činnosti a jej následné upevnenie v návyky. Spôsoby, formy a metódy výcviku sú veľmi rôznorodé.

U jedinca určeného na výcvik (to by mal byť každý pes), to prebieha v niekoľkých štádiách. Najprv pes privyká na psovoda, ako na komplexný podnet. Toto štádium väčšinou prebehne už doma, kým pes, alebo šteňa strávi v novom prostredí prvé dni, prípadne týždne.

Potom nasleduje prvá fáza cviku - jeho nácviková forma, až kým sa on nenaučí vykonávať. V ďalšom sa upevňuje cvik v návyk, potom nasleduje upevňovanie návyku v zložitejších podmienkach – vo frekvencii, inej dennej dobe a podobne. Úspešnosť výcviku závisí od štyroch základných okruhov podmienok:
• Od osobnosti cvičiteľa - psovoda, od skúseností a od hĺbky jeho vedomostí z teórie a metodiky výcviku, od citlivého, ale najmä trpezlivého prístupu ku psovi.
• Od psa, so všetkými svojimi vlastnosťami, a schopnosťami, ktoré majú pozitívny, ale i negatívny vplyv na úspešnosť výcviku (plemeno, vek, pohlavie, kondícia a celková psychická odolnosť, vlohy po predkoch a pod.).
• Od závislosti psa na psovodovi, a ich vzájomného vzťahu. Tento sa pomaly a komplikovane vytvára, ale veľmi ľahko a rýchle sa môže narušiť, často i náhodnou krízovou situáciou. Tu zohráva úlohu predvídavosť psovoda, aby sa dokázal takejto situácii preventívne vyhnúť. Pevný vzťah psa k psovodovi, ako potvrdzuje denná prax, v podstatnej miere uľahčuje výcvik.
• Od materiálnych a organizačných podmienok, bez ktorých je výcvik psov nerealizovateľný. Táto podmienka je z veľkej miery otázkou materiálneho zabezpečenia kynologického klubu a úrovne inštruktorov, ktorí v klube vedú výcvik.
Teraz si dovolím zhrnúť pravidlá správnej povelovej techniky do praktických zásad tak, aby som u čitateľov, ktorí ešte nie sú doma v tejto problematike, pomohol dotvoriť konečný náhľad na problematiku.
Keďže spomínané zásady sú úzko späté s použitou výcvikovou metódou, je na mieste, aby sme si spomenuli niektoré najpoužívanejšie výcvikové metódy

1. Mechanická metóda
Ide o výcvikovú metódu, pri ktorej psovod používa len mechanické podnety na vyvolanie reakcie psa. Ako nepodmienené podnety je potrebné použiť rôzne mechanické pôsobenie na psa na vyvolanie nepodmieneného reflexu. Mechanické podnety vyvolávajú počiatočné
výkony psa a taktiež ich je vhodné používať k posilneniu podmienených reflexov.

Príklad: Po vydaní povelu "Sadni" psovod trhne vodidlom smerom hore a ľavou rukou stlačí bedrá psa smerom dole tak, aby pes sedel v smere, ktorým je otočený aj psovod. Mechanické podnety - najmä ten trh smerom hore musí byť síce jemný, ale aj tak je psovi nepríjemný. Skúsili ste si už niečo podobné vykonať sami sebe? Pre istotu to ani neskúšajte a radšej verte týmto riadkom, je to je nanajvýš nepríjemný zážitok. Takejto skúsenosti sa pes pokúsi predchádzať tým, že si sadne ako náhle začuje povel sadni, aby zmiernil tie trhy a ťahy. To, že keď si preventívne rýchlo sadne a nedočká sa nepríjemného trhu vodidlom ho len príjemne prekvapí a utvrdí v ňom tento reflex. Na tretí, alebo piaty krát už bude vedieť, ako sa nepríjemným podnetom vyhnúť. Výhody tejto metódy sú, že výsledkom sú pevné a trvanlivé podmienené reflexy, schopné vyzrieť v návyky. Nevýhodou je narušenie kontaktu pes - psovod, prezentovaný navonok nedôverou psa k psovodovi. Naviac pri psoch s pasívnou obrannou reakciou - títo prejavujú bojazlivosť a nadmerne dráždiví psi prejavujú tendenciu k napádaniu psovoda.

2. Chuťovo - dráždivá metóda
Ťažisko je v tom, že podnetom, ktorý je motiváciou a povzbudením psa je maškrta. Touto metódou môžu byť vypracované mnohé podmienené reflexy vo všetkých disciplínach, či už stopy, obrana alebo poslušnosť. Ako podporujúci podnet môže byť maškrta použitá skoro pri všetkých cvikoch, pokiaľ je pes schopný na maškrtu reagovať žiadostivo.
Príklad: rozloženie maškŕt psovodom po malej kladine pomôže psovi kladinu prekonať. Alebo rozloženie maškŕt po prvej stope, tak isto pomôže psovi stopu vypracovať. Ale pozor. Pes stopuje len maškrty a od stopovania, aké potrebujeme to je ešte na kilometre ďaleko. Tento chuťový podnet pomôže psovi len k vytvoreniu spojenia medzi povelom "Hľadaj" a čuchaním samotný. Keby sme sa vcítili do úlohy psa, tak by to vyzeralo asi takto:
"Psovod mi povie "Hľadaj" a určite niečo nájdem." Výhodou tejto metódy je, že upevňuje kontakt pes - psovod, rýchlo nastupuje vytváranie podmienených reflexov (za podmienky dostatočného stavu dráždivosti nepodmienenej pokrmovej reakcie), väčší záujem psa na splnení všetkých cvikov, cvičených touto metódou.

Nevýhodou je potreba udržovať atraktívnosť podnetu, návyky vypracované týmto spôsobom nie sú dostatočne pevné, najmä pri rušivých podnetoch vonkajšieho prostredia.

3. Kontrastná metóda
Táto metóda je vlastne spojenie dvoch predošlých metód, kde preberá klady oboch, a zápory sa rušia. Mechanicky psa dovedieme k určitému výkonu cviku, a vzápätí ho upevníme maškrtou. Podanie maškrty zotrie všetky nepríjemné zážitky z mechanického pôsobenia na psa, a zanechá len príjemný vnem. Predpokladom je správny metodický postup a najmä dodržanie sily podnetov.

Príklad: Psovod vydá povel "Sadni", mechanicky pôsobí na psa nepríjemnými podnetmi. Keď pes sadne (z mechanického donútenia), tak okamžite s radosťou psa pochváli a dá mu maškrtu. Pochvala len ubezpečí psa, že sa psovod naňho nehnevá. Psovod musí byť herec a pokiaľ potrebuje prejaviť radosť pri pochvale, musí sa skutočne radovať. Myslím si, že to nepotrebuje komentár, iba súhlas. Keby sa herectvo celkom psovodom nedarilo, je tu maškrta. Tá má tiež vynikajúce hojivé účinky na popísané nepríjemné zážitky. Výhodou tejto metódy je, že nám umožňuje dosiahnuť pevné a trvanlivé návyky, upevňuje kontakt pes - psovod. Relatívna nevýhoda je potreba hlbších teoretických vedomostí psovoda.

4. Napodobovacia metóda
Ťažisko tejto metódy je v schopnosti psa prispôsobovať svoje konanie ku skupine psov (využitie atavizmu, pochádzajúceho ešte zo svorky). Princípom je prirodzený sklon psa pokúsiť sa vo svorke zaujať výhodnejšiu pozíciu z hľadiska svojho sociálneho postavenia vo svorke - utváranie hierarchie vo svorke. Túto schopnosť má každý jedinec vrodenú, záleží od príslušnosti k typu podľa vyššej nervovej činnosti, ako sa prejaví navonok. Preto sa pes snaží tiež, keď iní jedinci preskakujú jeden po druhom prekážku, veď musí aj on. Táto metóda sa a úspechom využíva najmä k nácviku a rozvíjaniu dráždivosti voči cudzím osobám, štekania, prekonávaniu prekážok a iné. Výhodou tejto metódy je ľahké zvládnutie komplikovaných nácvikov. Nevýhodou je, že je potreba skupiny psov - samostatne sa nedá cvičiť.

Tento spôsob vydávania povelov závisí od druhu výcvikovej metódy.
Príkladom môže byť kontrastná výcviková metóda:

• Oslovením psa upútame jeho pozornosť psa na seba. Ako náhle sa pes sústredí na psovoda, nasleduje ...
• vydanie povelu - povel je z prvopočiatku pre psa indiferentný / psovi nič nehovoriaci/ a postupne sa stáva podmienene - reflexívny, psovi známy. Po zreteľnom vydaní povelu po 2 až 3 sekundách nasleduje ...
• rôzne tlaky (dlaňou ruky), ťahy a trhy remienkom - čo je pôsobenie tzv. mechanických, čiže nepodmienených podnetov na psa, ktorými sa vyvolá niektorý nepodmienený reflex. Ide totiž o to, že jednoduché podmienené reflexy (budúce cviky), sa budujú a vytvárajú vždy na základe niektorého nepodmieneného (vrodeného) reflexu. Po celkovom vykonaní cviku nasleduje....
• pochvala - odmena psovi - po dobre vykonanom cviku, je potrebné neutralizovať negatívny dopad mechanického pôsobenia na psa a upevniť vzťah psa ku psovodovi.

Ďalším príkladom môže byť napodobňovacia metóda:
• oslovenie psa - ako v predchádzajúcom príklade
• vydanie povelu - ako v predchádzajúcom príklade
• pôsobenie nepodmienených podnetov na psa - psa vyprovokuje k činnosti konanie iného, alebo iných psov. Napríklad pri cvikoch obrany sa mladý pes dá strhnúť činnosťou ostatných, skúsenejších obranárov. Tiež napríklad pri skupinovom prekonávaní prekážok, je využitá praveká povahová črta šeliem psovitých - snaha o získanie vodcovstva vo svorke. Pripomína nám to prejav akoby súťaživosti. Každý pes chce prekonávať prekážku prvý. Sami to môžete pozorovať aj na svojom psovi, keď idete von z bytu, alebo koterca. Pes sa tlačí ku dverám bytu, alebo výťah ako prvý. Tento prvok pozorujeme už u šteniat a najmä mladých psov bez ohľadu na pohlavie. U sučiek sa tento jav transformuje do iných prejavov, postupne s prvými príznakmi dospievania.

• Pochvala - odmena psovi - v prípade, že pes koná podľa predstáv psovoda, musí ho tento na jednej strane povzbudzovať, aby pes jasne rozlišoval, ktorú jeho činnosť chce a ktorá ho teší a na strane druhej, ktorá jeho činnosť mu nevyhovuje. Pri psovi s pevnou väzbou na psovoda je to očividné. Pochvala v správny moment je to, čo najviac pomôže napredovaniu.
Za posledných 50 rokov boli potvrdené poznatky, ktoré dokázali možnosť rýchlejšieho spôsobu nácviku, dokonca bez akéhokoľvek fyzického donucovacieho kontaktu psovoda so psom. Ak u psa vyvoláme tlakom na kríže vrodený reflex sadnutia, je to z jeho strany pasívne vykonaná zmena polohy, donútili sme ho. Aktívny spôsob je, napríklad keď mu podáme maškrtu nad hlavou tak, že mu je pohodlnejšie, keď sa posadí. K posadeniu psa bez zaváhania
pridáme zreteľný povel a podporíme ho maškrtou. Platí, že pokiaľ táto činnosť bola vykonaná samotným zvieračom aktívne - samovoľne, nastane vytvorenie podmieneného reflexu oveľa rýchlejšie, po niekoľkých málo spojeniach. Skúsenosti z praxe ozbrojených zložiek dokazujú, že ak sa posilní maškrtou i náznak aktívne obrannej reakcie u mladého psa, tak táto obranná reakcia má možnosť vyvinúť sa do vysokého stupňa a uľahčí podstatne rýchly rozvoj dráždivosti. Aj v tomto prípade dochádza k posilneniu samovoľného reagovania psa - tento jav sa nazýva pozitívne podmieňovanie.

Pozitívne podmieňovanie i negatívne podmieňovanie, to sú metódy učenia, ktoré môžu byť použité u akéhokoľvek zvierača, pričom pre psov sú najvhodnejšie. Je to systém, naplno využívajúci stimulácie k povzbudeniu a úplne odmieta použitie sily alebo fyzického donucovania. Je to metóda, ktoré môže použiť každý - nevyžaduje žiadne odborné vzdelanie vo výcviku psov. Táto metóda, ako žiadna iná, nie je bez negatív. Nervové spojenia nie sú tak pevné a vyrovnané, ako tie, čo vytvárame popísanými výcvikovými metódami. Preto sa s ňou tak často nestretávame na cvičiskách a v kluboch.