uff thak toto je ťažký prípad, keď nič nezaberá, ale thak ako napísala Lenka M. tha thak by si sa mal riadiť, myslím si, že je to rovnaké ako u ľuďoch, bitkou nič nevyriešiš, iba sa zväčší strach alebo agresívne správanie voči tebe...a ak budeš k nej dobrý, (k čomu treba veeeeľku trpezlivosť)...po dlhšom čase môže nastať zlom...možno jej chýba k tebe dôvera a preto robí to čo robí...a ehm ak si s ňou niekedy nechodieval na cvičáky, možno si urobil thak chybu a ona si thak našla u toho, kto ju cvičil, dôveru...čím vzniká aj dôvera v cudzích..mno a aj moja kamoška má psa NO a bol tiež na cvičáku, no bol tam sám, bez majteľa, bez pána a teraz počúva, len kedy sa mu zachce, alebo vtedy, keď naňho zvýšia hlas alebo sa zahnajú rukou...ale myslím si, že to, že nepočúvne nie je celkom na jeho vine...pretože vlastne ona, ani ostatní z rodiny, s nim neprecvičujú príkazy...a veľmi málokedy ich používajú, čo je problém, pretože čím je pes starší, tým pamäť slabne...atak..nho skús byť k nej dostatočne milý, snaž sa ju pochopiť, vcíť sa do nej, možno porozumenie zaboduje...poznala som fenku (sučku) v popradskom útulku, bola to kríženka nemeckého boxera a nemala ľudi veľmi v láske...vlastne dosť sa ich bála, nechcela vyliesť ani z búdky (ak sa tá vec dá nazvať búdkou, popradský útulok je otrasné miesto, fuj!!!) a kedže majteľ útulku nám nedovolil dobrovoľne v ňom pracovať, starať sa o psy, vychovávať ich (presne to potrebujú, VÝCHOVU, ale nie on to nepochopil, ten majteľ, a myslím, že toto je dôvodom, prečo väčšina psíkov v popradskom útulku je odkazaná na žitie tam
bohužial) čistiť im koterce, klietky, venčiť ich ani nič podobné, a to preto, lebo sa bál o vlastný krk, čo ak by nás pohryzli alebo niečo podobné (bolo to asi pred rokom či dvoma, mohla som mať 13-14) jak keby tie psy boli beštie...a som mu aj s kamarátkami povedala, že to by bolo jedno, že určite by som sa nepchala psíkovi do klietky, keby na mňa vrčal..no nie? thak tam bolo veľmi malá pravdepodobnosť, že by ma pes uhryzol, aj keby sa akokoľvek bál, bol predsa v klietke...a keby sme ho venčili, našiel by sa spôsob ako zabrániť uhryznutiu, ale nestalo sa thak, žiadna pomoc nebola
a thak sme tam chodievali, ale k niektorým psíkom sme šli poza útulok...kde sme im cez zábradlie dávali všelijaké ehm maškrty a tam som zbadala túto fenu, ktorá sa bála ľudskej prítomnosti..no mne to nedalo, dávala som jej tam maškrty a po takých 3-5 dňoch sa ma prestala báť...a už som ju krmila aj z ruky a mohla som ju pohladkať, načo moje kamarátky ju nemohli, lebo sa ich bála...čo znamená, že v tomto prípade zohrávala dôvera, tým, že som ju krmila, že som jej dávala jedlo, mi začala dôverovať...a keď som prichádzala k nej aj na ďalšie dni, bola šťastím bez seba keď ma videla, a ja tak isto...len najhoršie na tom bolo, že som si ju nemohla zobrať domov, ani žiadna z kamošiek..a tak sa to aj skončilo...prestala som tam chodiť...kvôli rodičom, lebo boli proti tomu (dôvod neznámi)...a tým chcem aj poukázať, že útulok v Poprade je zahanbujúcim miestom, mal by sa riadne zrekonštruovať a mali by tam byť oveľa lepšie podmienky pre tie psy..!!
ps: thakže snaž sa byť k tej tvojej fenke milší, lepší...po zlom fakt nič nevyriešiš, myslím, že jediné, čo ti zostáva, je len dobrota z tvojej strany a možno sa ti raz aj vráti, no už z jej strany