Dia111 píše: ....a zdravé ich prenesie do bezpečia, može žiť bez viny. Preto je to nereálne.
Dia, máš pravdu. Je to nereálne. Ale rovnako sa mi, v týchto intenciách zdá neraálne i pokračovanie tejto úvahy. Stáročia platí biblické : Kto si bez viny hoď kameňom... (Aj Kristus sa vraj obátil ku kameňujúcemu davu a povedal : Aj ty, mama?...) A predsa, ako málo bolo tých pravých.
Žiaden tvor, čo má život, nie je nevinný. Ale na niektoré veci človek právo jednoducho nemá. Nemá právo zabiť úmyselne plne cítiaceho a lásky rozdávania schopného tvora. Ako je to však s kuriatkami, včerajším obedom? Príroda má svoje pravidlá. Tak, ako líška zabije zajaca pre svoju životnú potrebu nasýtiť sa, tak človek zabije kravu pre svoje potreby. Inak to v prírode nejde. Je to cyklus, ktorý sa nemože zastaviť. Ale to právo, ktoré nemá nik, je vraždiť pre zábavu, peniaze, či potešenie.
Nemáš pravdu, Dia. Ja ti, práve z tej prírody uvediem len ako príklad dve zvieratká, a nie sú to veľké šelmy, ktoré zabíjajú z vášne a dá sa povedať že aj pre zábavu : lasica a jež. Môžem v tej prírode pokračovať, ale... A čo takto teriéry, ktoré pred pár desiatkami pretekali napr v "dávení" potkanov na čas? Tie to robili z hladu? Skôr než sa začneš odvolávať na prírodu, mala by si ju lepšie poznať!
Život je to najcennejšie, čo každý má. Viete, kedy to človeku dojde? Keď stratí život niekoho blízkeho. Stačí obyčajné zvieratko. Taký malý psík, ktorý sa stane súčasťou vášho života a oba životy sa navzájom prepoja.
Zase si dovolím zapochybovať. Nežijeme v Indii, kde kedysi, keď zomrel muž, upílili jeho ženu s ním. Rovnako prežiješ smrť nielen svojho psíka, ale i smrť svojho blízkeho. A ver, že keby si mala možnosť a na dvore mala celý život hoci po 10 psov, prežiješ ich všetkých a po takej tretej várke si možno na meno prvého ani nespomenieš...
Strávite spolu niekoľko rokov. Všetko to začne vtedy, keď sa život zrodí v podobe malého, nemotorného klbka a začne sa rozvíjať. Žije a jeho náplňou je obohacovať nejaký ďalší život. A keď sa jeho úloha končí, už ho neberiete, ako malého psíka, ale ako súčasť seba samého. Toho psíčka vidíte ako neoceniteľného priateľa, ktorého očká sú otvorom,
Nechcem byť bezcitný, ale nie sú to práve tie "mandľové očká" ktoré práve Emor kdesi vyššie popisuje? Hra na emócie pokračuje...
Ak život takémuto psíkovi vezmete vy, nikdy do takých spomienok neprerastie. Na začiatku totiž bude zlosť a tá prerastie jedine do konečnej bolesti. Tomu sa hovorí peklo...
Dia, stále si myslíš, že je to zlo? Stále si myslíš že zmenšením malého utrpenia si schopná predísť väčšiemu? V živote to býva presne naopak!
Preto zvážte, akú cenu má váš život a podľa nej hodnoťte tie ostatné. Niečo má právo žiť, a niečo musí umrieť. Mali by sme sa však riadiť pravidlom ,,Ži a nechaj žiť,, ? Veď si to celé odporuje. Život je boj a vyhráva ten, kto nájde správnu odpoveď v sebe samom.
Dia, ak poznáš ten najelementárnejší prírodný zákon : Prežije najsilnejší... potom celá tá Tvoja úvaha je postavená na vode. A Ty sa tak rada na prírodu odvolávaš....
Ale napísala si to pekne. Odlož si toto čo si napísala a prečítaj si to o dvadsať rokov. Žiaľ, mne už nepovieš svoj názor o dvadsať rokov, ale odkázať by si mi mohla...
zopz píše:Aj Kristus sa vraj obátil ku kameňujúcemu davu a povedal : Aj ty, mama?...)
- to si kde Zolo cital? Este som to v ziadnej knihe necitala.
Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 9 hostia