od offca » 18. Apr 2006, 10:26
A zasa na inu nôtu:
Moje skusenosti, ako majitelky nie celkom doverčiveho psa, su take, že jeho spravanie sa meni priamoumerne so spravanim človeka, s ktorym sa stretne.
Ak sa k nemu bliži človek, ktory si nie je isty sam sebou, nie to ešte psom, ma ine pohyby, vyžaruje inu energiu, inak sa sprava, reaguje a tym padom aj pes nevie, čo od neho čakať, citi, že človek sa k nemu sprava inak a očakava niečo zle.
Uplne inak je to pri stretnuti, väčšinou s psičkarom, ktory psy pozna, ktory vie, ako k nemu pristupovať, ide nebojacne, čupne si, nahodi mily ksichtik a so psom sa vyšanti.....vtedy je moj "krvilačnik" v siedmom nebi.
Viem, že prvy pripad, kedy pes nevie, čo čakať a reaguje nedoverčivo, mam na svedomi vo velkej miere aj ja. Mala som ho na take situacie viac privykať a krotiť, mal sa stretavať s väčšim hufom ludi, je to moja chyba.
ALE velka hromada psov nema ani zdaleka taku vychovu ako moj pes a cudzi človek nemože vedieť, čo od psa čakať.
V takych chvilach zohrava obrovku rolu spravanie človeka, nie plemeno psa.
Kym by sme preluskavali všetky dovody, prečo by mal alebo nemal pes zautočiť, prebrali by sme straaašne vela bodov, kym by sme sa dostali k plemenu.
...a to by bolo v konečnom dosledku uplne nepodstatne.
"Ak sa k Vám vkradne zlodej, spoznáte to podľa štekotu psa. Ale ak máte doma argentínsku dogu, spoznáte to podľa kriku zlodeja"